Prekvapenie (alebo aj nie?...)

Skoré ráno - šerosvit ešte stále produkuje len pouličná lampa.
Vyjdete predodvere mysliac na deň, čo vás čaká a... prvý zážitok
je pred vami: jemne sa hojdajúci zbytok (vlastne horná časť) ríny,
na zemi o dom opretá drevená paleta (zrejme poslúžila ako šamlík)
a tesne nad ňou roztiahnutý kus kovu, ktorý ešte včera neskoro
večer obopínal funkčné zariadenie na odtekanie dažďovej vody.
Rína na druhej strane domu je celá, no nesie známky pokusu o
"premiestnenie" (asi do zberných surovín). Premiestňovača
zastavil možno nedostatok času, možno pohľad do oka minikamerky...
S ničím nehýbete - pre prípad, že by polícia chcela zaistiť nejaké
stopy (zlaté oči!). Privolaní policajti prídu v relatívne krátkom čase.
Po ich odchode (po 2-minútovej debate) vám v ušiach doznieva:
"... ujasnite si hlavne škodu a príďte na oddelenie... Bude to asi
priestupok... Nemáme tu ani počítač, ani pečiatku". (Koho to zaujíma?)
"A čo s týmto?", ukazujete na drevenú pomôcku Premiestňovača.
"Je to vaše?" (Geniálna otázka!)
"Nie, zjavne si to podložil... Nejde nám o škodu, ale o to, aby sa
v tom "premiestňovaní" nepokračovalo. Keď začal, pôjde ďalej, ak..."
"No, je to možné. Hlavne si ujasnite tú škodu a príďte."
"Ďakujeme. Do videnia." (alebo radšej zbohom - to si už len myslíte).
Tuším to ani nie je prekvapivé. Ani jedno, ani druhé...!