Posledná správa z Kalugy...

Koniec novembra otvoril zimné dvere dokorán. Ráno sa topilo v nekonečnom snehu. Prvý pohľad cez okno zasiahol človeka ako blesk. Iskrivá biela nádhera priam vyrážala dych.
Tatam je farebná jeseň...
Biele duny a treskúce 28-stupňové mrazy po troch dňoch nečakane „odkoplo" odmäkových NULA, aby sa o ďalšie tri dni vrátila skutočná zima. Na dlhšiu dobu však v ustálenej, mínus dvanásť stupňovej podobe.
Auto dostávalo zabrať. Najskôr permanentne špinavé od dlhotrvajúcich dažďov (v skutočnosti je dážď v tom nevinne, blatové cesty sú vizitkou nespevnených obrubníkov a jám). Potom – neprezieravo absolvujúce automojku – síce ligotavé, ale s primrznutými dverami.
Zimný chaos so zvýšeným počtom havárií akoby koordinoval s miernym chaosom príprav na záver našej „kalužskej misie“. Odovzdávanie informácií pracovného charakteru, triedenie, balenie, dlhá šnúra rozlúčkových večerí a na záver – sťahovacia firma.
Kaluga sa začína usádzať do sveta našich spomienok. Staré zaujímavé historické mesto derúce sa za pokrokom. Tak nám ostane v pamäti.


Tlačenica... Všetci chcú byť prví...



...klasický výsledok zanovitej dravosti...








... o dva kilometre podobný obraz...








...len o 10 metrov ďalej opäť...








Zato benzín je lacný...