Pár riadkov ranných

Vraj nás dnes ofúkne, pokropí, ovlaží,
zmení sa predčasné leto na správnu podobu...
Hej, vidím, za oknom modrá sa na bielo-sivo farbí.
Ženičky v kostole zahnali dažďa chudobu...

"Modlitba za dážď"... zaznelo v nedeľu...
a dnes už náhlivo vodou sa mráčky zväčšujú.
Bolo by sveta žiť, vediac, že vysloviac modlitbu, hoci tichú,
želania rozumné s cieľom sa iste zvítajú...

Nie každé želanie, modlita, hoc vrúcna,
pravý bod na terči zasiahne.
Pre nás však - pre Teba, pre mňa aj pre nich -
dážď, slnko aj úsmev...  zostane.

:-)

Veľkonočný pondelok a prvosienky

Slnkom prežiarená divočina krížená civilizáciou ponúkala posledné iskrivé hlavičky prvosienok. Voňali, predvádzali sa a lákali. Na strmých brehoch krivolakého potoka boli najkrajšie. Nežná košatá krása sa roztopašne a sebavedome usmievala, bezstarostne lákajúc potencionálnych zberačov. ´Isto sa nikto nebude unúvať cez vodu pod padajúci hrubý kmeň´... Prerátali sa! S dvojsekundovou predstavou voľného pádu do potoka, mokrými teniskami, s popichanou doškriabanou rukou, ale dostala som sa k nim! Tri najkrajšie som nechala ďalej strážiť vodníkov posed, ostatné našli dočasný útulok vo voňavom zlate, ktorého bol plný prútený košík.
Čaje z vlastnoručne nazbieraných byliniek roky rokúce prinášajú za zimných večerov a skorých rán do nášho domu vôňu sviežich slnečných horských lúk a čistiniek.