Je to už viac ako týždeň. Bežala som do záhrady vychutnať si bosými nohami na zarosenom trávniku skoré letné ráno. Pod oblúkom s bujným porastom veľkých ružových ruží som zostala vrastená do trávového koberca. Nad sviežou zeleňou predvádzali leteckú akrobaciu stovky lastovičiek. Napriek skorej rannej hodine bolo teplo. Obloha modrá, miernučký vánok. Žeby búrka? (O dva dni prišla - ničivá.) Alebo sa už lúčia? Obyčajne si posadajú na drôty na ulici. Stála som očarená, s otvorenými ústami. Ale prišlo mi aj ľúto. ´Akosi skoro sa chystajú na dlhý let.´, blyslo mi mysľou. ´Na drôte som ich tento rok nevidela sedieť. Asi sa im naša záhrada páči, preto prišli.´, blyslo mi druhý raz (pripúšťam, že trošku neskromne .-)).
Predvčerom som bola s nevestou na bylinkách. Prechádzajúc podhorskou dedinkou, uzrela som nad malým námestíčkom (Česi majú výstižnejší výraz "na návsi") tri -štyri takmer nad zemou svištiace maličké čierno-biele "stíhačky". Opäť ma prikovala elegancia ich letu. A blyslo mi: ´Tak odleteli, alebo nie?´ Ak áno, tieto štyri to budú mať na ceste za teplom ťažšie...
Včera sa riadne ochladilo. Lastovičky to cítili. Ich barometer je neomylný.
pondelok, augusta 25, 2008
Odleteli...
Autor: Silviah 8 comments
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)