Dnes nemám veľa času. Je jarmok a čoskoro sa náš dom bude ozývať veselou vravou dobre naladených hostí.
Záhrada si ich asi neužije (alebo skôr oni jej). Aj keď
divoká riava z neba už dobehla do cieľa a slnko
po párdňovej pauze opäť dostalo zelenú, predsa len
je ešte chladno.
Ale o inom som chcela - na to mi tých pár chvíľ postačí.
Čo je to poézia? Ťažko by učiteľ v škole na túto otázku dostal
jednoznačnú a absolútne platnú odpoveď.
Jasné. Pre každého predsa znamenajú riadky ukrývajúce
pretlak názorov, vyznaní, emócií,... čosi iné. Na podrobnosti
momentálne naozaj nemám časovú dotáciu. Len chcem povedať,
že mi je občas ľúto, keď verše, ktoré ma oslovili, zrazu neviem nájsť.
Zabudla som, kde som ich čítala, niekomu som požičala knihu,
ale neviem, komu, alebo sa jednoducho stratili.
Najviac je mi ľúto za tými, ktoré som si prečítala ešte iba raz,
rýchle, nadýchla som sa ich krásy a iskrivej symboliky a odkladala
som ich s vedomím, že sa k nim ešte musím vrátiť.
(Obyčajne mi také verše vyvolávajú vo fantázii
symfóniu príbehov. Vymyslených - v pestrých farbách.)
Verše by sa nemali strácať. Poézia je predsa večná...
sobota, septembra 08, 2007
O poézii...
Autor: Silviah 7 comments
pondelok, septembra 03, 2007
Seter - model
Komu je na svete lepšie než mne?
Som v najlepších rokoch, žijem si uprostred mojej rodiny a mám v nej najviac privilégií (aspoň dotiaľ, kým sa nám nenarodí nejaké vnúča - už by sme ho všetci chceli). Je fakt, že musím poslúchať a obývačka i ostatné izby sú pre mňa tabu, zato mám však veľký výbeh a keď sú naši doma, tak si môžem voľne behať po celej záhrade. Neviazane, ale s eleganciou parkúrového plnokrvníka, klušem okolo celého trávnika. No keďže som trochu lenivá, po pár kolečkách si ľahnem na trávu a nechám sa obdivovať v polohe ležmo.
Keď sa našim, aj tým, čo k nám chodia na návštevu, chcem predviesť, pôvabne sa posadím a s rozkošou počúvam o tom, aká som elegantná, akú mám lesklú srsť, ako sa viem tváriť...
Mám rada ľudí, rada si lebedím na mäkučkej tráve, mám rešpekt pred krásou, ktorú v záhrade vie vyčarovať môj pán a ešte ma fascinuje šantenie v snehu.
Mám rada ľudí, rada si lebedím na mäkučkej tráve, mám rešpekt pred krásou, ktorú v záhrade vie vyčarovať môj pán a ešte ma fascinuje šantenie v snehu.
Moja prvá zverolekárka ma nazvala seter - model. Naši mi hovoria herečka... :-)
Autor: Silviah 10 comments
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)