Práve som dojedla výborné zemiakové placky s ešte výbornejšou horúcou kávou. Vzhľadom k veternému a daždivému výseku dňa, ktorý môžeme využiť na obed (už som tu raz písala o mojej alergii na vietor a dážď) to bolo moje jediné dnešné jedlo - teda obed, olovrant aj večera. Tam moje zásady správnej "šlang" výživy. Ale tie placky mi chutili a zatiaľ mi neprekáža ich kalorická či aká hodnota. :-) A dokonca ma naladili do príjemnej večernej letargie. Mám čas pre seba, nič vážne na práci (okrem vyvešania prádla, ktoré sa od ranného zapnutia vyvaľuje v práčke a čaká, kto ho pustí na vzduch). Mládež je rozbehnutá za športom a frajerkami, moje slnko má dnes pracovné povinnosti do neskorého večera,a tak si prezerám "rodinu" na blogu: Tu zmierlivé záverečné slovo k vraj "hádaniu sa" v romantickej záhrade, tam novotvar vymyslený celebritomoderátormi (už dlhšie používaný, ale aj tak stále trápno-smiešny), onam stále nič (vlastne tak ako u mňa),... Celkom ako pri rodinnom krbe. Sedíte, hľadíte do ohňa, džavot navôkol ustupuje do stratena, zmocňujú sa vás sladké driemoty... A z ohňa absurdne vystupuje oranžová veta - otázka (z akéhosi zapadnutého pamäťového priečinku): "Prečo nás maxim farbí na žlto a modro?"
Idem vyvešať to prádlo. Kým celkom nezaspím...
pondelok, januára 29, 2007
Upršaný večer
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
11 komentárov:
dolejem ti víno??? :o)
.-)))
silvi...príjemný pohodový večer s praskajúcim drevom v krbe..driemkanie (alebo snívanie)..
aj u nás boli včera na večeru zemiakové placky :))
silvia, hlásim sa, ako trafená hus (či vlastne husák?). Vieš si vychutnať pohodu a chutné jedlo.
mia, fakt bol super.
wabt, to vieš, ja som gurmán...
Celkom príjemný upršaný večer. Len k tým plackám mi káva akosi nepasuje... :-)
Maroško, vieš, že v tej chvíli mi ani nenapadlo, že horúci bylinkový čaj by sa hodil lepšie? Mala som chuť na dobrú kávu, uvarila som si ju, chutila výborne. A vôbec ma neprebrala z leňošivej nálady. :-)
silviah, mozes si ich vsetkych prefarbit na modro, ak na nich kliknes :)
:-). O.K.
Silvia,
klikám na tvoj blog každý deň s nádejou, že si späť... :)... lebo mi chýbajú tvoje poetické zamyslenia .... a nič..ticho..
neviem, čo spôsobilo tvoju takmer mesačnú odmlku, ale zahoď to za hlavu a mohla by si začať opäť písať (teda ak sa ti dá)...svoje verše i netradičné pohľady na svet okolo nás...
...potešilo by to... a istotne nie iba mňa.. :)
Ahoj, mia, .-). Nuž teda, celkom si ma potešila. Moja odmlka? Má dve príčiny. Prvá - absolútne prozaická a tuctová: práca mi odčerpáva značnú časť energie (mám ju rada, páči sa mi, ale v poslednej dobe mi egoisticky kradne takmer každú krátkym spánkom zrelaxovanú minútu).
Druhá: - kuriózna a smiešna, ale pravdivá: v jednej pre môj blog ukradnutej chvíli som (asi z nedostatku koncentrácie)klikla na ponuku novšej verzie blogu. Dopracovala som sa k tomu, že sa síce môžem prihlásiť, aj si prečítať svoj blog, ale keď chcem čosi napísať, dovolí mi tá úžasná nová verzia iba nadpis a zaradenie do tematického okruhu. V priestore určenom na napísanie textu jednoducho písať nejde. Buď som technický oberantitalent, alebo môj počítač s novou verziou nevie komunikovať (ale to by mi asi neišiel ani ten nadpis). To je všetko. Možno časom - keď budem menej zaneprázdnená, niečo vymyslím. Zatiaľ sa maj pekne. :-)
Zverejnenie komentára