Kým s vážnymi tvárami zaujato písali, prezerala som si
skoro prázdne, neosobné a veru nie veľmi čisté steny
ich triedy. Na hluchom pozadí veľkého prázdna
z trochu vysokej polohy na všetkých hľadela úzka
nástenka.
Pripestrá na môj vkus.
O chvíľu pritiahla opäť môj zrak. Pestrá, ale farby
sú mäkké, teplé.
Zrazu si uvedomím, že vidím slnko, listy stromov,
slimáka, slona, lienku, kruh s ušami, kvapku, hviezdy
a hviezdičky najrôznejších tvarov. Z týchto veselo
uprataných farebných "postieľok" na mňa hľadia
milé deťúrence. Ich identitu prezrádzajú bizarné písme-
ná poukladané do krstných mien. Usmievam sa. Môj
pohľad skĺzol dolu. I oni sa usmievajú. Na tvárach
mäkký výraz malého spokojného dieťaťa.
Mladučkí dospelí vo chvíli nečakaného prekvapenia.
štvrtok, októbra 25, 2007
Z čriepkov dňa...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
7 komentárov:
pekné, milé, páči sa mi, že detúrence si dokázali tak úžasne oživiť tú špinavú stenu a zároveň vyjadriť vzájomnú súdržnosť a silu kolegtívu
:-) piko, presne to urobilo dojem aj na mňa.
peknučký post - ako aj tá nástenka, vidno, že máš tie deťúrence rada!
Mám, femma, to mám. :-) Len škoda, že všetci učitelia nie sú takí ako Ty a tie "deťúrence" to potom veru nemajú ľahké.
Kus dieťaťa je v každom z nás, aj mňa láka maľovanie... keď prestanem s blogovaním, začnem maľovať (asi)... :)
wabt, no a potom tie obrázky môžeš uverejňovať. :-)
Škoda by bolo, keby si prestal blogovať.
silviah, tvoj názor má u mňa veľkú váhu... :)
Zverejnenie komentára