Sneží, cesty neodmetajú - je nedeľa...
Malý milý kostolík. (Katolíkov je v Rusku málo.) Vedľa neho maličký kláštor. (S jediným obyvateľom.) Všetko v jednom dvore. Sneh odmetený, dvere do vstupného závetria kostola otvorené. Dnu je teplučko, každý prichádzajúci si vyzlieka kabát, odkladá na okenné vešiačiky a sadá si do lavice. Do začiatku omše je plno.
Spevníky s textom i notovým zápisom v laviciach pre každého. Organistka má nádherný hlas. V ovzduší cítiť rodinnú atmosféru.
Po omši sa k dverám prvá ponáhľa drobná starenka. Vyťahuje z tašky veľkú bonboniéru, otvára ju a každého vychádzajúceho ponúka bonbónom. Počujem, že má narodeniny. Tak ako ostatní, aj ja jej želám všetko najlepšie a beriem si čokoládový bonbón. Je vynikajúci.
"Užívam" si cestu autom v neodmetených snehových dunách a je mi fajn. Dokonca sa celú cestu usmievam...
pondelok, januára 19, 2009
Skoro ako v škole...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
Takýto systém spoločenských stretnutí v kostole má svoje pozitíva a pán Boh (pozdravujem) je určite spokojný. Organistku s nádherným hlasom je iste príjemné počúvať, za predpokladu, že aj organ zvláda rovnako majstrovsky... :)
:-)
Pozdrav odovzdám. :-)
Organ zvládala tiež v pohode.
Po precitani tohto postu mi ostal prijemny pocit a usmev na tvari... Dakujem :)
Idylka ... ako v starých dobrých ruských rozprávkach ... ako mi je zrazu fajn na duši...:-)
Ono to tam naozaj tak vyzeralo. :)
pekne :)
Zverejnenie komentára