Autá, koncert a emócie...

Zvoní mobil:
- Nestihnem to. Ale ty choď. Krásny zážitok ti želám... -
- Ach, tie termíny! Kedy sa naučíš naozaj vypnúť? Tak bežím. Potom Ti porozprávam, ako bolo. -
Do začiatku koncertu je pol hodina. Koncertná sála nie je ďaleko. Autom 10 minút. Ak...
Opravujú starý most. Tuším celá Kaluga býva na našej strane! Obvyklé "zácpy" sa zniekoľkonásobili. Nepomáha ani hľadanie „úniku“ bočnými uličkami. Takých múdrych je celá kopa (napriek katastrofálnemu počtu jám). K tomu zlé odbočenie na poslednom semafore – ďalšie minúty navyše... Pred koncertnou sálou ani jedno auto. ´Bože, je ten koncert tu?´ Veľký transparent nad vchodom odpovedá kladne (domáci vedeli, že autom je to „ohubu“).
- Odložte si kabát v šatni a bežte. Ešte len teraz začali. –
Bez dychu otváram ťažké dvere a v polotme si sadám na kraj „môjho“ radu. (Šťastie, že to miesto bolo voľné.) Po pár sekundách zabúdam na cestu plnú áut i na stres z neskorého príchodu. Prestávam vnímať všetko okrem javiska. Úhľadne usadené teleso, v krásnych koncertných kostýmoch. Balalajky všetkých veľkostí (dokonale nahradili všetky sláčikové nátroje), flauty, harmoniky, široké spektrum bicích. Kalužská filharmónia. Prevažne mladí umelci, takmer všetci bývalí absolventi tunajšej hudobnej školy. Dirigent – národný umelec, skladateľ Nikolaj Ivanovič – učiteľ v hudobnej škole. Poznám ho z nedávneho koncertu Kvarteta Kalinka, ktorého je umeleckým vedúcim. Duša filharmónie. A myslím, že i hudobného života v Kaluge.
Ruské národné piesne v podaní pozvaných speváckych hviezd z Moskvy sprevádzané čarovnou hudobnou kulisou filharmónie, inštrumentálne skladby predvedené s vysokou virtuozitou a neuveriteľnou emocionálnou silou a k tomu dirigent s gestami dokonalého umelca „zrastený“ s orchestrom.
Cez prestávku si sadám na svoje miesto k priateľom. Tešia sa, že som to stihla a je im ľúto, že moje slnko kvôli práci opäť raz prišlo o nádherný koncert.
Druhá časť priviedla všetkých takmer do stavu eufórie. Koncert pre balalajku s mladučkou vynikajúcou sólistkou vyvolal búrlivé ovácie. Vždy je to tak – hudba sú emócie. Ja však mám pocit, že tu sú akési ešte silnejšie. A moja závislosť na kalužskom umení sa permanentne zvyšuje...