(Malý) zmysel pre detail...

Aspoň v nedeľu sa treba trošku odreagovať od celotýždňového zhonu. A tak, napriek zamračenej oblohe, mrholeniu a vetru, ideme. Do okolia Kalugy. Ugrilovať si obed k jazeru a potom navštíviť dva známe kláštory.


Jar je v plnom rozpuku, všetko nádherne kvitne a zelená sa. Krásna scenéria lesíka a jazera za ním nás priam uchvátila. Pri „vstupe“ čítame tabuľu o udržiavaní čistoty. (Asi je potrebná, konštatujeme). Vzhľadom k počasiu je tu takmer ľudoprázdno. Našli sme si útulné miestečko. Rozkladáme gril a o pár minút labužnícky vychutnávame vynikajúce voňavé mäsko. Hodinka na obed musela stačiť, pretože náš hlavný cieľ sú kláštory (o nich niekedy nabudúce).
Tabuľa, ktorú som spomínala, sa ukázala byť absolútne opodstatnená. V malebnom prostredí – presne tam, kde sme sa mienili „rozložiť“, vyškierali sa zo zelenej trávy stopy ľudských bytostí, ktoré tam boli pred nami (asi ani nie tak dávno, lebo ich vietor, chvalabohu, nestihol rozfúkať po okolí). Pekne na hromádke. Okrem nich sa v širšom okruhu povaľovali kde-tu fľaše i prázdne konzervy.
Miestni majú zmysel pre globálnu krásu. V malom je to však asi pre takú obrovskú krajinu zložitejšie. Naučiť sa vnímať detaily a pochopiť ich dôležitosť bude ešte nejaký ten čas trvať...