Mini zamyslenie...

-Včera sme tadiaľto išli. Videli sme to, no ani sme si to poriadne nevšimli. Teraz všetko vnímame úplne inými očami -, povedala mama mojej nemeckej priateľky Viki (je u nej na návšteve).
- Ono je to vždy tak. Svet okolo nás vidíme inak, keď o ňom čosi vieme -, reagovala som, potešená, že môj „sprievodcovský“ výklad nevychádza navnivoč... :-)
Premýšľajúc nad touto kratučkou epizódkou, uvedomila som si, že môj blog obsahuje miniatúry zo súčasného života mesta, ktoré sa na čas stalo mojím prechodným domovom, a z jeho okolia, no o jeho histórii a pozoruhodnej architektúre som sa v článkoch v podstate ešte nezmienila.
Najvyšší čas to napraviť.
Revidujem zásoby fotografií – je ich veľa, no na zamýšľaný článok (možno aj miniseriál na pokračovanie) sa väčšina z nich nehodí. Beriem fotoaparát a vydávam sa do ulíc. Vonku prší, no o dva dni na pár týždňov odchádzam, takže niet kedy čakať na slnko.
Po štyroch hodinách sa vraciam domov. Trochu unavená, no „nalovila“ som celkom slušnú zásobu. Keď obrázky vytriedim, pre začiatok to postačí. A v priebehu dňa sa aj vyčasilo...