- stala sa súčasťou práce knižníc a škôl. V Európe, a teda - chvalabohu - aj na Slovensku.
Bola som pár rokov mimo, o to viac som si to v piatok večer užívala.
Pozvali ma moje bývalé kolegyne. Vedela som, že odvádzajú permanentne kvalitnú prácu (som na nich vážne pyšná), tak som sa potešila. A bola som aj zvedavá.
Bolo to veselé, zaujímavé a dojímavé (pre mňa) v jednom. Budem stručná:
1. Kopa detí v obecnej knižnici, prevažujú tretiaci a siedmaci (vraj už musia robiť výber, lebo záujem je veľký a miesta málo). Motali sa tam aj 2 trošku menšie deti - vnúčatá pani knihovníčky, ktoré po skvelom zážitku z minulého roka chceli prísť aj tento rok, tak ich mamina doviedla - až z Prahy. No nie je to super vizitka?
2. Úvodné slová pani učiteľky - o histórii a úlohe podujatia a konkrétnom programe.
3. Chlapci hrajú rozprávku Cisárove nové šaty. S veľkým nasadením a veľmi dobre. Odmena - obrovský potlesk.
4. Koláčiky pripravené pani kuchárkami a starostlivými maminami. Chutili.
5. Dievčatá prostredníctvom bábkového divadla - rozhovorom hrdinov Andersenových rozprávok - približujú všetkým Hansa Christiana Andersena. (Všetci mali čuvy nastražené, pretože v úvode dostali informáciu, že ich čakajú súťažné úlohy, v ktorých im bábkové divadielko veľmi pomôže.)
6. Priviezli večeru - fantastickú pizzu. Deti ju milujú. (Tie v knižnici neboli výnimka. :-)
7. Všetci sa obliekajú, berú lampióny a presúvajú sa v spoločnom sprievode do školy (už je hlboká tma, a tak to vyzerá ako roj svätojánskych mušiek).
8. V školskej knižnici čaká obrovská hrebeňovka - jej riešenie zvládajú všetci hravo - pretože pozorne sledovali bábkové divadlo).
9. Tretiaci sa ukladajú v školskej knižnici na spánok (bolo to len zdanie), siedmaci sa vracajú nocovať do knižnice obecnej.
10. Sedím s bývalými kolegyňami v riaditeľni, spomíname, rozprávame o súčasnosti a vnímame ruch spôsobený hľadaním pokladov ukrytých po celej škole (pani učiteľkou tretiakov).
11. Pred polnocou sa v oboch "táboroch" číta rozprávka na dobrú noc - samozrejme od H. CH. Andersena.
12. Malí zaspali na mäkkom koberci v škole rýchle, veľkí v spacákoch na koberci obecnej knižnice trochu neskôr. Hans Christian Andersen a jeho rozprávky aj vďaka tejto noci každého z nich obohatili o výbavu, ktorá sa nestratí...
Základná škola v Zavare pri Trnave je oáza, kde úžasní ľudia tvoria permanentne veľké dielo.
nedeľa, apríla 01, 2012
Noc s Andersenom
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
8 komentárov:
Silvia...
to je prekvapenie po tak dlhom čase. Už som si myslela, že tento blog zaspal ako tá Šípová Ruženka... :-)
*
Musela to byť vydarená akcia všeobecne a podľa popisu aj tá vaša bola príma. Mohlo by byť takýchto akcií viac, aby sa deti pritiahli ku knihám. Je škoda, že deti v súčasnosti pomerne málo čítajú. Aj kolegynkino dievča sa veľmi tešilo na noc s Andersenom.
Ahoj, mia!
Teším sa, že si sa ozvala. :-) Času je málo, ale budem sa snažiť sem-tam niečo napísať.
Ten večer bol naozaj veľmi pekný. a decká boli fantastické. Najmä vďaka učiteľom, ktorí ich učia.
Len stručne, vitaj tu!
:-) Ďakujem.
Ahoj snad nevadí reklama .. ale nechceš se kouknout na můj blog ?!
Ahoj, príjemné prekvapenie a ešte príjemnejšie čítanie. Závidím ( v dobrom) ,,vraj už musia robiť výber, lebo záujem je veľký a miesta málo)."
U nás to ešte nie je tak, hoci sa snažíme.
Ale minulý týždeň nás v škole potešila ,,módna prehliadka" modelov, vyrobených z odpadových materiálov.Decká vytvorili úžasné modely!Pripravujem foto a snáď aj pár slov.
Inak,dúfam, že sa tu zdržíš dlhšie:-)
Ahoj, Femma! Dávno si sa neozvala. Teším sa. :-)
Ztichla už Kodaň, všichni šli spát, jen malý Christian učí se psát...
Zverejnenie komentára