Vôňa Vianoc...

Historické centrum v jedno popoludnie druhého adventného týždňa. Počasie sa chystá polievať, po snehu ani chýru, ani slychu. Vzduch je však presviežený a súčasne preteplený vianočnými melódiami, znejúcimi z radnice. Na námestí medzi stánkami vianočného trhu postávajú ľudia, debatujú, popíjajúc medovinu vnímajú atmosféru. Nikto sa neponáhľa. Obchody sú otvorené, no nie preplnené. Predávajúci - v obchodoch i v stánkoch - sú usmiati, príjemní. Nakúpila som pár drobností. Uvedomujem si úsmev, ktorý sa mi usadil na tvári. Cítim sa fajn. Ako dobre, že nákupné centrá sú na okrajoch mesta. Tam "blázni" nákupná hystéria. Stará Trnava však dýcha skutočnými blížiacimi sa Vianocami.

Podvečer o pár dní neskôr. Mesto je opäť o čosi bližšie k Vianociam. Strašne prší... Je už skoro tma. Vianočné stromy žiaria, svetelné girlandy tiež. Námestie sa pomaly začína hýbať prichádzajúcimi - i napriek dažďu chcú vidieť živý Betlehem. Deti ho zvládajú s neopakovateľným pôvabom. Po nich sa z dočasného javiska rozlievajú melódie kolied - v podaní už ani neviem koľkej generácie nestarnúceho speváckeho zboru Cantica Nova. Dážď sa zmiernil, chvíľami celkom ustáva. Ľudia sa usmievajú, debatujú, kupujú drobnosti a popíjajú horúcu medovinu. A mne sa darí objaviť dvojicu, s ktorou som si dohodla stretnutie. Trávime niekoľko minút v príjemnom rozhovore, zaželáme si krásne sviatky a z rozžiareného námestia si do tmy odnášame kus vianočnej vône a úsmev na tvári.

Večer pred posledným adventným víkendom. Výzdoba zo všetkých kútov domu ohlasuje nezadržateľne sa blížiace Vianoce. Už naozaj voňajú celkom zblízka... Chodím z izby do izby a opäť prichytím mimovoľný úsmev na vlastnej tvári. Dom spí. Už len pár nocí a Vianoce si sadnú medzi nás. K Štedrovečernému stolu.
Kiež by boli pre všetkých krásnymi, voňavými, prežiarenými dobrom a láskou...