- Máš čas? -
- Spracúvam texty o Kaluge. Prečo? –
- V Parku Ciolkovského o dvanástej prednášajú svoje verše i texty Gogoľa členovia kalužského literárneho klubu. Bude tam aj Marikina mama so svojou triedou. –
- Jasné, idem! –
- Marika príde pre Teba. –
Pamätník Gogoľovi v Parku Ciolkovského. Okolo neho hŕstka mladých ľudí so svojou učiteľkou ruskej literatúry a členovia literárneho klubu. Jeden po druhom prednášajú svoju poéziu a medzitým sa vždy prihovárajú okolostojacej mládeži. Potom venujú učiteľke antológiu s ich veršami, aby – ak bude čas – v škole so žiakmi i tie čítali, študentov vyzvú, aby – ak píšu – poslali svoje texty na uverejnenie. Spoločne kladú na Gogoľov pamätník kvety. Spoločná fotografia a oficiálna časť končí.
Necelá hodinka v slnkom zaliatom parku (za slušného mrazu) bola venovaná 200.výročiu narodenia N.V. Gogoľa, ktoré bude 1. apríla.
Veľmi zaujímavé a príjemné boli i ďalšie minúty, strávené v rozhovore s Nikolajom Aleksejevičom. Fundovaným starým pánom, ruským národným architektom, ktorý je živou encyklopédiou Kalugy. Neskutočne milý a múdry človek. Teším sa na jeho prednášku o Kaluge, na ktorú ma osobne pozval.
Počas našej debaty sa pri pamätníku zastavilo niekoľko tried malých „provostupniarov“, ktorí tam prišli – napriek tomu, že je sobota a teda v škole voľno – so svojimi učiteľkami.
sobota, marca 28, 2009
Poludnie s Gogoľom...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
9 komentárov:
Zvláštne, nazrieť do iného sveta... :) rád by som tento svet (aj náš) videl o sto rokov.
Nuž, to sa nám, milý wabt, asi nepodarí... :-)
je to vzacne, vidiet mladych ludi, ktori si vazia svoju literarnu minulost a su pravom na nu hrdi musel to byt krasny zazitok
Bol to naozaj zážitok, palc. Tie decká boli super.
nezvyčajná a sympatická akcia mladých ľudí, ktorú si zaujímavo priblížila svojimi fotkami...
zjavne sa asi nestíhaš nudiť, Silvia... :)
:-)mia, pomaly nestíham nič... :-)
Páčilo sa mi oduševnenie, s akým dospeláci tým deckám prednášali svoje verše i ako sa im prihovárali. No a ešte viac to, ako pozorne ich študenti vnímali. Všetci. A k tomu ich učiteľka - milá, s plnou vážnosťou... (je na poslednej fotke v tom "ručníku")
Silviah, pravidelne sledujem tvoje správy - a vždy mi je tak dobre na duši- je to ako skazki z iného sveta:-)
:-)
Ahoj, femma. Ďakujem.
Rada by som si prečítala niečo opäť aj na tvojom blogu...
:-)
Silviah, tá krásna vysoká blondína na poslednej fotke si ty?
Zverejnenie komentára