Televízor a krevety

Dve staré veľké monštrá si naša domáca – ako na naše nesmelé želanie sľúbila – odvezie preč. A my budeme konečne mať priestor na sledovanie situácie vo svete správ a príbehov aj prostredníctvom normálneho televízora, nielen noot-booku.
Takže:
Kúpili sme celkom fajn televízor. „Namontovať“ ho nie je problém. Problémom je čas.
Tri dni sme sa tešili z návštevy kolegu zo zahraničia. Na rozlúčku sme zorganizovali večeru. Ešte počas dohadovania „programu“ padol super návrh – spoločne namontovať aj nový televízor.
Večer V:
Z kuchyne sa šíri lákavá vôňa kreviet na cesnaku, z obývačky dolieha zvuk vŕtačky a klepot kladiva. A ešte tiché rozvážne hlasy „montérov“, teda čosi ako vnútorné monológy vedené nahlas...
Záver:
Televízor visí na stene, zatiaľ však žiadna stanica nie je naladiteľná. Domáca nám svojho času nechala číslo na odborníka (aby sme si nemysleli, že len tak mirnix-dirnix zapneme a pôjde to). Krevety, zalievané šampanským, pivom, ale aj minerálkou, boli vynikajúce a chutili po nich i originálne slovenské korbáčiky. Dokonca niektorí prejavili záujem i o kefír (čo to s nimi robilo v noci, zatiaľ neviem).
:-)