Taje ľudskej osobnosti a románového hrdinu...

Nemám rada čierno-biele videnie. Ľudí i javy okolo seba vnímam z viacerých strán a snažím sa rozumieť ich konaniu.
Myslím si, že ťažké životné situácie človeka nezriedka "vystrelia" do hraničných pásiem: absolútna mierumilovnosť, pochopenie pre iných a nekonečná snaha pomáhať, alebo opačne - využívanie svojej príjemnej vonkajšej podoby a vrodenej inteligencie na manipuláciu a zneužívanie iných (nebezpečie sa zvyšuje, keď je taký človek aj slaboch).
A prečo tá úvaha?
Momentálne čítam knihu, kde ma zaujala jedna postava – kontroverzný muž s veľkou dávkou slabošstva. Nežný milujúci brat, prekvapivo takmer ochranca mladistvých dobrodružstva-chtivých diev, milovník, ktorý je chvíľami schopný aj skutočného citu, na druhej strane však cynik idúci za svojím bez škrupúľ- ale len tam, kde nehrozí "prevalcovanie".
Možno práve pre tie krištáľové záblesky mi je toho muža ľúto.
Pretože silní alebo jednoznačne slabošskí muži u mňa nevzbudzujú ľútosť. Len obdiv, hnev alebo pohŕdanie...
Knihu som ešte nedočítala, v podstate som takmer na začiatku a neviem, ako sa budú osudy jej hrdinov vyvíjať. Chytila ma však a očakávam, že ma nesklame. Vlastne – som o tom presvedčená...