Vo víre tanca...

Svetlá hasnú, opona sa otvára, publikum tíchne.
Spoza závesu sa všetečne vystrčí usmiata tvár a v rovnakom momente „vypáli“ z reproduktorov Kalinka. Vau! Čo bude ďalej, keď už úvodný tanec vyvolal potlesk ako koncerné finále?
Moderátor víta divákov, dáva slovo rektorovi univerzity, ten volá na scénu choreografku a vedúcu súboru, odovzdáva jej krásnu kyticu a tanečná búrka pokračuje. Neuveriteľne prepracované a nápadité choreografie v dokonalom prevedení, úžasné kostýmy a nekonečná pozitívna energia – to všetko sa valí z javiska do publika. Temperamentné i romantické ľudové tance, scénické kreácie, baletné choreografie. Z rôznych končín Ruska i sveta. Tri hodiny (s jednou prestávkou) v podaní univerzitného tanečného súboru Krédo z Kalugy.
Nabitá koncertná sála buráca takmer bez prestania. Na javisko po každom tanci spontánne vybiehajú deti (súrodenci, priatelia tanečníkov) s kyticami kvetov. Moderátor to so šarmom - podmanivo a nevtieravo – komentuje. Po záverečnej strhujúcej paráde aj s prídavkami prichádza na rad predstavovanie všetkých členov súboru – pekne po jednom, s klaňačkami a záplavami kvetov.
Dávno som také čosi nezažila. Strhujúca symbióza javiska s publikom (v pestrom generačnom zložení) udržiava eufóriu ešte dlho po skončení koncertu. Bol to úžasný večer...








(Obrázky nie sú kvalitné. Sú robené z hľadiska - z tmy a môj fotoaparát je úplne obyčajný. Chcela som však aspoň trošinku priblížiť atmosféru.)