utorok, septembra 26, 2006

K veci, či len tak zarypnúť?!

Nedávno písal jb čosi o facke - takej morálnej. Dnes - pred chvíľou - som čítala článok na blogu sme. Diskusia k nemu tiež bola skoro ako fackanie naľavo-napravo.
Oba články - aj keď obsahovo odlišné - majú v podstate rovnakú pointu. Predsudky, vyvolávajúce až zahanbenie. K obom článkom je bohatá diskusia. K tomu na SME však chvíľami neuveriteľná. Ďaleko od veci, len cez hru so slovíčkami - rýpať.
Človeku je až hanba. Za nich, za rýpalov.
Má význam na nich reagovať?

piatok, septembra 22, 2006

Rozusmievaný svet

"Vzájomné komplimenty rozusmievajú svet", napísala som.
"Keď sú úprimné, dá sa to vydržať", odpovedal hogo.
No nie je to do popuku? Skoro ako v Klapzubovej jedenástke - futbal hrali aj anjeli v nebi. Vlastne ani nehrali, lebo sa vzájomne ukláňali jeden druhému a úctivo si dávali prednosť pri kopnutí do lopty.
Zišlo mi to na myseľ úplne mimovoľne, a neuvedomene vyčarilo pobavený úsmev na tvári. Tak sa oň delím s každým, kto sem zablúdi.
Ľudia, je s vami fajn.
:-)

nedeľa, septembra 17, 2006

Láska, pokoj, porozumenie...

Jarmok je už týždeň v minulosti... A včera neskoro večer tam odišli aj trnavské Dni lásky, pokoja a porozumenia. Všetci, ktorí sa stretli, však veria, že myšlienka, ktorej boli plné (tie Dni), rezonuje a reťazovo nesie svoj ľudský náboj ďalej - do zajtrajška, do dní pozajtrajškov,... až do budúceho roka, kedy sa opäť stretneme, aby sme posilnili, umocnili a opäť ďalej posielali jej odkaz.

sobota, septembra 09, 2006

Babie leto

Už sa dá o ňom hovoriť úplne vážne - o babom lete.
Kalendárovo máme ešte to pravé, astronomické, no september evokuje jeseň. A s ním ono - babie leto.
Včera sa chvíľu nebo hrozilo jarmočnej nálade. Aj husté studené slzy sa z oblohy kotúľali. Obed však okúpal jarmočné stánky v slnku a ono sa usmievalo spokojne aj dnes. Na drevené chalúpky a jej dočasných obyvateľov i na davy, ktoré ich obdivovali a nakupovali. Všeličo. Pekné, pre radosť, užitočné, sladké, slané, tekuté,...
Aj my sme tam boli. Aj sme si kúpili drobné zbytočnosti pre radosť (vlastne keď boli pre radosť, už to neboli zbytočnosti). Dokonca som ani dnes nevarila - neochutnať lahodnú cigánsku a moje obľúbené placky by bol hriech. No a pohár sladkého burčiaku (ja iba čapovanej kofoly) k tomu. A vrchol? Sladučká vynikajúca cukrová vata.
Myslím, že netreba rozpisovať náladu takto "rozmaznávaného"žalúdka.
Lenivé driemanie (s knihou v ruke a chvíľami aj pod rukou) na lehátku v slnečnom kúte záhrady bolo logickým vyvrcholením takého rušného (po všetkých stránkach) dňa.
P.S. Chcela som písať aj o včerajšom nádhernom splne, no slnečný úsmev v kombinácii s jarmočnou náladou ma prehlasovali. :-)

štvrtok, septembra 07, 2006

A máme...

...jarmok. Tradičný - predjesenný, tradične pohyblivo septembrový.
Rozkopané historické centrum (všetci svorne nadávame na primátora) zrazu rozkopané nie je. Ale s prácami sa vraj bude po jarmoku pokračovať (rozkopané zakopali a po jarmoku znovu vykopú). Zrejme nájomné za stánky bude dostatočne vysoké na pokrytie výdavkov za opakovanie výkopov (nie futbalových - v jarmočnú sobotu budú naši bílí andely hrať na vlastnom štadióne bez divákov). :-(
Mesto je ale navonok zázračne zasa O.K. Stánky pekné, drevené, ako perníkové chalúpky. A majú v nich všeličo. Pekné aj dobré (informovali ma kolegyne). Mňa však láka von neodolateľná vôňa cukrovej vaty, ktorá mi pozitívne dráždi nozdry cez otvorené okno našej kancelárie. Od nepamäti - nepamätných rokov môjho najdetskejšieho detstva - ju zbožňujem. Ale už asi naozaj starnem. Túžbu po mojej skoro najobľúbenejšej maškrte úspešne brzdí - lenivosť.
Fakt som si ju nakoniec ani neišla kúpiť. Možno zajtra (ale to tam bude strááášne veľa ľudí) a možno až v sobotu - keď bude spoločensky nevyhnutné ísť do jarmočných ulíc s našou očakávanou návštevou.
Vivat jarmok! Vivat pojarmočné znovurozkopané centrum! Vivat primátor, ak sa to všetko potom stihne do Vianoc!

pondelok, septembra 04, 2006

Čítanie po "uležaní"

Mám novú zábavu (to asi nie je to najsprávnejšie slovo, ale iné mi v tejto chvíli nenapadá) - postupne si čítam poéziu a prózu z predchádzajúcich období v mojich obľúbených blogoch. A zisťujem, že výraz "uležať", ktorý často používajú učitelia pri vysvetlení novej témy (aby sa dostala do podoby zvládnutej) platí aj na čítanie. Nenadarmo sa k niektorým knihám vraciame viackrát a vždy nás zaujmú.
Aj pri dnešnom - rannom - čítaní som objavila novú hĺbku (už bez priameho ovplyvnenia predstavou autora ako takého). "Zneli" a pôsobili len verše.
Jedna báseň (v ostrovankinom blogu) ma mimoriadne oslovila. Je plná nehy a zvláštnej ľahkosti (nedovolím si ju citovať, ani dať sem link. Kto chce a má možnosť, nájde si ju). Pri čítaní diskusie som s miernym prekvapením zistila, že moja vtedajšia reakcia - vyjadrená veršami - obsahovala podobné pocity, aké som mala pri čítaní tých veršov dnes. Vzhľadom k tomu, že sú to moje vlastné slová - nie prevzaté - a páčia sa mi, dávam ich aj sem (aby som si ich opäť niekedy mohla prečítať a spomenúť si aj na tú peknú báseň).

Ľahkosťou vzdušnou dýchajú,
o sviežom vánku snívajú,
sú plné nehy, dážď ich češe,
na tanec s láskou sa hrajú,
v diaľ, v šíry svet volajú
živé, smutno-krásne verše

sobota, septembra 02, 2006

Jasno, slnečno a ľahko

Na chvíľu sa leto pretlačilo do denníka víkendu. A ešte k tomu ma nečakajú (po dlhej dobe) žiadne povinnosti. Len sladkosť dlhých hodín opojného voľna (jasné, že je to sladká predstava len preto, že zahŕňa krátky časový úsek).
V záhrade bzučia dotieravé maškrtné osy. Z hustých kríkov s ešte stále žiarivo žltými kvietkami ich vylákala vôňa koláčov a horúcej sladkej kávy. Ležadlo pri bazéne a pripravená veľká osuška dávajú najavo, že voda je - vďaka prebudenému slnku - opäť fajn na pár temp. Skočiť? Neskočiť? Možno o hodinu. Teraz je mi lenivo príjemne na pohodlnej lavici s knihou v ruke v susedstve s voňavou kávou, o ktorú by som sa nerada podelila s osami.

piatok, septembra 01, 2006

Prečo sa strácajú...?

Pár chvíľ mi prehralo "minulosť" - s mojimi článkami na tomto blogu. Ľahký úsmev, prekvapené zamyslenie, zasnívaný pohľad za zatvorenými očami,... To všetko pri čítaní článkov (prvý raz som obsedela v úprimnom záujme o vlastné riadky takú dlhú dobu), už pomaly aj skoro zabudnutých.
Viac ako článočky ma ale zaujali "moji" diskutéri. Dávno sme sa tu nestretli - s mnohými.
Sú dovolenky. Vlastne - aj dovolenky už asi nadobro ustupujú prebudenej pracovnej iniciatíve. Leto nám otvára východy zo svojich záhrad. Požičia blížiaca sa jeseň pestrosť našim blogom?
Ktovie kedy, s kým a či sa tu opäť stretneme?