pondelok, mája 28, 2007

Po daždi a minibúrke

Slnečnú lebedu pred chvíľou vystriedala dažďová sviežosť. Aj pár bleskov zablikalo.
Výnimočne som prišla skôr domov. A prvá. Tak som si tú ozónovú pohodu vychutnala...
Kvapky ešte doznievajú, no mňa zlákalo zvečniť dažďovo-faunovú symbiózu.
Nad trávnikom lačne nasáva vlahu rozkvitajúci citrónovník. Brečtan plaziaci sa pod smrekovcom strieborne pozdravuje otvárajúce sa červené vreteno muškátu. Slzami radosti sa rozžiarili početné oranžovoružové rozvité i práve narodené koruny kráľovnej kvetov.
.


Zelený koberec pôsobí na nohy ako vzpružujúca masáž. Snažím sa vylákať našu psiu slečnu z úkrytu. Lenivo prikúka jedným okom, pretiahne si zívnutím telo, zeregistruje, že som sa rozbehla a už aj trieli celou svojou 35-kilovou nádherou za mnou.
Užívať si bosými nohami záhradu po daždi je super.
A tá nádherná vôňa...!

utorok, mája 08, 2007

Nové i známe...

Zastreté nebo, perličky ruženca rozbehnuté na okne
a ďalšie bohato rozsypané na trávniku...
To sa tu hádam stretol ružencový dav...

A potom - ktovie z akých príčin - perleť, kam len vidím, rozsypal (ten dav).
Perleť sú dažďové kvapky (ako iste viete) .-) ...
A ten dav - to len rozlet mojej fantázie...

V obrazoch skrytých, tančiacich, spletitých, búrku i slnko nájdeš...
Nebeskí sluhovia roztiahnu záves - na chvíľku.
Hľa, záblesk zlatý, dúha... a zas vodopád...

Potom je všetko voňavé, čistotou osviežené na svete...
Divadlo života divokrásne nové i známe
- kolobeh žitia točí sa bez prestávky...

Nové je práve prežité, či oznámené, čo sa udialo...
Známe sú náruče chcejúce objať, zahnať zlo.
Vždy dá sa zdvihnúť sklonené hlávky!