piatok, januára 30, 2009

Svet je malý (aj keď teraz ide iba o jedno mesto)...

Viete, kde je tu katolícky kostol?
Prekvapene pozriem na učiteľku: „Áno“, a vysypem adresu.
Usmiala sa.
„A už ste tam boli?“
„Samozrejme.“
„Je to malinký kostolík, ale príjemný, čo poviete?“
„Máte pravdu.“
„A poznáte kňaza?“
„No, predstavil sa nám.“
„Ako sa volá?“
„Nemôžem si spomenúť na jeho meno“, hovorím a zvedavo čakám, čo sa z toho vykľuje.
„Volá sa Darij?“, povie ruskú podobu jeho krstného mena.
„Myslím, že áno.“
„Už som ho dávno nevidela – bol rok niekde preč a vrátil sa len pred troma týždňami. Musím mu zatelefonovať.“
Keď som nič nehovorila, dodala: „Keď prišiel, učila som ho ruštinu.“
Učiteliek ruštiny je tu ako maku a práve ona učila jediného katolíckeho misionára v meste.
Svet je naozaj malý.

streda, januára 28, 2009

Vraj najstudenší mesiac...

Oteplilo sa. Z výšky nášho okna sklamane hľadím na posledné grapy snehu. Rozorvané pneumatikami špinavých áut a krompáčmi žien v strednom veku (stále nevychádzam z údivu, keď vidím pri - podľa môjho úsudku - chlapskej robote zababúšené postavy s mäkkými ženskými pohybmi). Je vôbec január?
A ešte jedna nadväzujúca téma: špinavé autá. Veru, vidieť čisté je takmer zázrak. Tri umývačky v celom skoro 400 000 (slovom štyristotisícovom) meste, to je sila! A treba sa vopred objednať. Doba umývania - jedna celá hodina. Rýchlosť návratu k pôvodnému výzoru pred umytím - jedna cesta ulicami mesta domov (alebo kamkoľvek).
Možno ešte nasneží. Alebo sa sneh úplne stratí a ulice zostanú suché (ak náhodou nebude pršať). Možno potom umývačkám nastanú zlaté časy. :-)

pondelok, januára 19, 2009

Skoro ako v škole...

Sneží, cesty neodmetajú - je nedeľa...
Malý milý kostolík. (Katolíkov je v Rusku málo.) Vedľa neho maličký kláštor. (S jediným obyvateľom.) Všetko v jednom dvore. Sneh odmetený, dvere do vstupného závetria kostola otvorené. Dnu je teplučko, každý prichádzajúci si vyzlieka kabát, odkladá na okenné vešiačiky a sadá si do lavice. Do začiatku omše je plno.
Spevníky s textom i notovým zápisom v laviciach pre každého. Organistka má nádherný hlas. V ovzduší cítiť rodinnú atmosféru.
Po omši sa k dverám prvá ponáhľa drobná starenka. Vyťahuje z tašky veľkú bonboniéru, otvára ju a každého vychádzajúceho ponúka bonbónom. Počujem, že má narodeniny. Tak ako ostatní, aj ja jej želám všetko najlepšie a beriem si čokoládový bonbón. Je vynikajúci.
"Užívam" si cestu autom v neodmetených snehových dunách a je mi fajn. Dokonca sa celú cestu usmievam...