utorok, augusta 29, 2006

...

Fascinujúco zelený mäkký trávnik, ružovo-bielo kvitnúce leandre, svetlo pár spadnutých bielych kvietkov v tráve. Zamatovo-mäkko vyzerajúce bohaté ihličie stromčekov za zakrytým bazénom, príjemne mäkká stolička (vďaka poťahu) v záhrade a ešte stále väčšinou modré nebo. A ešte stále útulne teplo (vetrík je jemný, len hladí, nefúka). Neviem, či je lepšie oči zavrieť a vnímať lahodnosť večera celým vnútrom, alebo ich mať dokorán a tešiť sa z vizuálnej krásy do zásoby pred zimou.
V pivnici prestala priasť pračka.
"Keby som naisto vedela, že v noci nebude pršať, vyvesím to prádlo von."
"Určite nebude."
Predsa len som ho vyvesila vnútri. Vychádzajúc z práčovne začula som intenzívne bubnovanie dažďových kvapiek - na okenné rímsy, na drevené hrady na terase, na listy v záhrade. Ešteže som sa spoľahla na seba.
Ale ten podjesenný dážď má tiež svoje čaro. Také príjemne ospalé.

streda, augusta 16, 2006

Babie leto?

Vetrisko, uličník, prudko rýchlosť zaradil.
Odvykli sme už, necíti?
Tu dvere, tam okno oproti, črepník zas:
bumpspác..., rindžžž..., už je rozbitý...!

Nechladí, príjemným teplom hladí nám telo.
Lahodou navnadí vmihu.
Figliarstvom zahviždí, vzápätí netušíš,
akého vlasy sú strihu.

Pácha tu paseku, no len tak hravo, rozmarne.
Sadne si, žmurkne, vyletí!
Slnečným lúčom dnes podania odvracia
zábavne, drzo, na sieti.

pondelok, augusta 14, 2006

Ešte sú dovolenky...

Dnes nás bolo päť aj pol (povedané ľudovými ústami) a ešte k tomu sa vonku zasa fajn oteplilo. Slnko dotieralo cez polosklopené žalúzie a vyhliadka na serióznu prácu malá - len jedna komplexná správa. "Bože, baby, vychutnajme si to, také dlho už nebude!" Tak sme vychutnávali. Káva v rákoši, aj dobré koláče z hodov. A témy našich profesionálnych činností sme preberali len tak - nonšalantne - ústne.
A dvere otvorené!
Klop, klop, klop - ťažko doliehali údery "unavených" podpätkov obyvateľky jednej z kancelárií na našej chodbe. Potom sa objavil trup a pohľad. Ale ten bol! Akože ´ale vám je!´ ´No je. Aj sa cítime trochu previnilo´. O chvíľu to isté klop, klop, klop, len z opačnej strany. A opäť ten pohľad (aj s nejakým akože blahosklonným komentárom). Po asi dvanástom klop, klop, klop v poradí (podotýkam, že časové rozpätie medzi jednotlivými klopklopkami nebolo veľké), sme zatvorili dvere. Nebudeme predsa dráždiť ťažko pracujúcich. Ešte asi zo dva razy podpätky vyklopali svoju serenádu a potom už nič.
Správa je napísaná, zajtra ju ešte "učešem" a o pár dní - topiac sa v realite "nevediac, kam a čo skôr" - s blaženým vzdychaním budem spomínať na pár dní sladkého skoroničnerobenia. S troškou sebakritického pocitu viny.

utorok, augusta 08, 2006

Podľa toho

Podľa toho, či padá voda z neba,
alebo úsmev čo len cez štrbinku
slnko pošle,
vnímame často svet aj život vôkol,
ba aj seba.

-To mesto odparilo ilúzie,
predstava o ňom bola celkom iná.-
-To ten dážď.
A sprievod vodou zaskočený zrodil
dezilúzie.-

Obloha bez vody poludnie víta,
po meste tentoraz pokojne kráča
história.
A ilúzia o kráse sa na svet
znovu pýta.

Hej. Podľa toho, ako chceš vnímať
a ako je ti dovolené vidieť,
aj cítiš.
Svet núka farebných škál šíravy. Chci
sa dívať!

pondelok, augusta 07, 2006

A zasa prší...

Nie, že by mi to veľmi vadilo. Aj keď vystúpenie z lietadla, ktoré spojilo svojím trupom odletových 36° s príletovými 18-mi° bolo skoro ako plesnutie (rovno medzi oči).
Vadí to však môjmu účesu (čo už s nami márnivými?) a vadí to aj našim hosťom. Bratislava sa koná dnes v daždi.
A toho blata, čo prinesú na topánkach pri návrate!!!
Nie všade je zvyk vyzúvať sa.
Som to ja ale mrcha, čo?
To ten dážď.