streda, augusta 11, 2010

P r š í . . . !!!

Je skoré ráno. Teploty stále možno nazvať horúčavami, nočný spánok stále nemožno nazvať hlbokým a čo i len tenučká prikrývka by sa rovnala pobytu v saune, no
vzduch sa vyčistil a padá tichý dážď...
Pri rannej káve ma zo stoličky zdvihol "neznámy" zvuk. ´Žeby nejaká kolóna veľkých áut? Tak skoro? Alebo...?´Neveriacky vstávam od stola a odhŕňam záclonu. Chvíľu skúmam mokrú cestu aj chodník pod oknom. V tme nevidím, či len polievali, alebo hádam ...
"P r š í !!!" Nevykríkla som radosťou (ako som si to dlho predstavovala). Len som to slovo polohlasom, pomaly a ešte stále s očami neveriaceho Tomáša vydýchla.
Dážď bubnoval možno 10 minút. Potom hladné mraky presvietila bojazlivá ranná zora a chodníky takmer uschli. O chvíľu sa odkiaľsi priplazil nový oblak a spustil sa tichý dáždik. A padá...
Vonku je ešte takmer ticho, no cez dokorán otvorené okno vidím zametača. S pôžitkom čistí chodník, z ktorého sa pri ťahoch metlou nepráši...

nedeľa, augusta 08, 2010

Smog...

Horí a horí, dym sa šíri absolútne nezastaviteľne. V Moskve je to – už hádam aj doslova – na nevydržanie. A dym dusí aj široké Podmoskovie. Kaluga je v dyme po krátkych pauzách už definitívne. Smog sa plazí ulicami, lezie do bytov, nepomáhajú žiadne technické klímy ani filtre – ich kvalita takú možnosť ani nedáva. Kto môže, ide z mesta preč.
My sa tiež chystáme na dovolenku, len mám obavy, že naše letenky datované na koniec budúceho týždňa, nám budú nanič. V pokračujúcom smogovom ataku totiž letiskám v Moskve nezostane nič iné, len zastaviť odlety i prílety.
Dnes popoludní mám naplánovanú prehliadku mesta – s návštevou, ktorá je u priateľov. Myslím však, že to zrušíme. V smogu aj tak nič pekne nevyzerá a okrem toho ide už aj o zdravie. Príjemnejšie bude u nás v byte na káve. Hoci – dym cítiť všade. Čistič vzduchu (honosný názov, nezodpovedajúci realite v náročných klimatických podmienkach) ide naplno, do vane aj do drezu v kuchyni sme napustili vodu, aby sa odparovala a trošku zmierňovala suchú horúčavu. To všetko je však už málo. A keď sa klimatická situácia nezmení (čo zatiaľ ani náhodou „nehrozí“), neviem, neviem...

nedeľa, augusta 01, 2010

Horúce variácie...

Začína ďalší mesiac. Úmorné horúčavy pokračujú a v Podmoskví sa rozširujú požiare. Horí v Tverskej i v Riazanskej oblasti. Ľudia prichádzajú o strechu nad hlavou, o úrodu a žiaľ, už aj o životy. Na začiatku týždňa v správach ukazovali zadymenú Moskvu, ktorá v opare z požiarov pomaly stráca kyslík. Dnes už sme v dymovej clone aj my. Obloha sa začala zaťahovať plazivou sivotou už v piatok večer – to však ešte nikto veľmi neveril, že je to naozaj dym z požiarov pár sto kilometrov od Kalugy. V sobotu bolo dym už aj cítiť, no akosi to nik nebral vážne. Dnes to bolo jasné. Dymový opar sa celý deň drží nad mestom i nad jeho širokým okolím – vlastne siaha až po Moskvu, odkiaľ sa sem rozšíril. Nepočuť nič o nejakých mimoriadnych opatreniach. Možno všetci čakajú, že sa všetko samo od seba upraví. Najlepšie by asi pomohol riadny dážď.
Napriek všetkému sme si popoludní urobili výlet k rieke. Bolo fajn, len ten dym trošku kazil atmosféru a voda v rieke – vplyvom permanentných horúčav – sa začala miešať s horúcimi zelenými chumáčmi rias. O týždeň sa v nej asi nebude dať s pôžitkom ovlažovať. Vysoké teploty sú totiž stále na programe.

Sivý opar nie je signalizáciou blížiaceho sa dažďa ani chybou fotoaparátu. Je to dym z požiarov...