utorok, septembra 22, 2009

Čas letí a ja nestíham...

Toľko sa toho deje, ...
...strieda sa u nás jedna návšteva za druhou, počasie ukazuje všetky svoje varianty (okrem snehu – zima je ešte za horami), koncerty sú jeden krajší ako druhý, objavujeme nové pekné miesta, znovu navštevujeme tie, ktoré už „poznáme“,...
Námetov neúrekom. Len času je čoraz menej!


Takto veselo bolo na otvorení školského roka v jednej z kalužských škôl.


Takto sa do rolí žalobcu a obhajcu prevtelili herci kalužského divadla v Dome hudby na koncerte s názvom Ako to bolo s Mozartom a Salierim?


V takýchto sukniach (ktoré sú pripravené pri vchode) a so šatkou na hlave sa na území pravoslávnych kláštorov smú pohybovať návštevy ženského rodu.


Takéto krásne mačence si tam pokojne nažívajú.


Takýto záber nevesty a ženícha sa mi podaril na Červenom námestí.


Takto sa čakalo „na Lenina“.


Na takejto fantastickej tanečnej šou sme boli v obrovskej koncertnej sále hotelu Kosmos v Moskve. (Počas predstavenia sa fotografovať nemohlo, tak som odfotila časť prospektu – doma v obývačke.)


A takto krásne nám rozkvitla orchidea.

utorok, septembra 01, 2009

Deň goroda...

„Každý má narodeniny. Aj mestá. To naše nevieme presne, kedy vzniklo. Tak sa na radnici rozhodli, že narodeniny nášho mesta sa budú oslavovať vždy 29. augusta. Je to tak už dlho...“
(takto mi odpovedala na otázku, čo sa vlastne v Deň goroda oslavuje, Jelena).

29. august. Ráno mračná. Postupne sa však tepelná krivka dvíha a oblaky ustupujú blankytnému nebu.
Na poludnie to „vypuklo“:
1. Na ihrisku pri rieke – za mohutného povzbudzovania divákov – si zahrali priateľský futbalový zápas tímy Volkswagen Grup Rus a mestského zastupiteľstva Kaluga. Skončilo to remízou 1:1. Roztlieskavačky vo farbách VW pri strelenom góle prejavovali neviazanú radosť.


2. Do vzduchu vyleteli stovky balónov a potom sa hlavnou ulicou, vyzdobenou a olemovanou tlieskajúcimi divákmi, dve hodiny rinul pestrý sprievod (trochu mi to pripomenulo naše voľakedajšie prvé máje, bolo to však zjavne spontánnejšie a emocionálnejšie – nepripomínal sa žiadny uvedomelý sviatok, išlo o narodeniny mesta). Tanečné skupiny z neho „vhopkali“ na veľkú tribúnu pod umelou dúhou a predvádzali najlepšie kreácie zo svojich tohtoročných repertoárov. Samozrejme za obrovského potlesku a výkrikov uznania všetkých prizerajúcich sa.





3. Vo veľkom parku pri rieke pestrá paleta hudby, tanca, hovoreného slova... a veľa predajných stánkov so všetkým možným (pripomínali hody či jarmok). Bohatý sortiment občerstvenia, sladkostí... No a neodmysliteľné kolotoče...





4. V podvečer sme sa išli prezliecť do relatívne teplejšieho. Predsa len už leto končí a večery sú chladné. Desaťtisíce ľudí už za tmy – so zatajeným dychom sledovali laserovú šou (show), ktorá popri bizarných nápaditých obrazcoch neprehliadnuteľne vnárala do povedomia divákov sponzora kompletných tohtoročných narodenín Kalugy - Volkswagen Grup Rus. Všetko v 3D podobe (známe 3D okuliare však nebolo treba).
5. Záverečný ohňostroj sprevádzali obdivné vzdychy a potlesk emóciami nabitého davu.
6. Po ohňostroji sa na trávniku okolo tribúny spontánne „džemovalo“ pri neutíchajúcej hudbe, ktorá znela z reproduktorov do neskorej noci (lepšie povedané do skorého rána).
7. Dopoludnie nasledujúceho dňa bolo opäť zaliate slnkom. Mesto i park pri rieke boli čisté, po tribúnach ani stopy. Upratovacie čaty a technici určite pracovali celú noc.

Kalužania sú hrdí na svoje mesto. V deň jeho „narodenín“ to dali najavo s obrovskými pozitívnymi emóciami. Emóciami, ktoré vtiahli do oslavnej atmosféry každého, kto v Deň goroda v Kaluge bol...