nedeľa, decembra 06, 2009

Mikuláš v Kaluge...

Prituhlo. Od rána s drobunkým snehom poletoval vzduchom aj mráz. Zima sa tento rok nechala do Kalugy priviezť Mikulášom.
V škole, kde v jednom krídle majú svoj „domov“ nemecké deti, sa v jedálni dnes popoludní „prázdnoval“ pre tieto končiny nevídaný „prázdnik“. Sv. Mikuláš.
Super myšlienka ochotných mám, perfektná spolupráca rusko-nemeckého pedagogického zboru (aj vďaka fantastickej riaditeľke školy), napäté očakávanie nového ruskými žiačikmi na jednej a nedočkavá radosť nemeckých „prvostupniarikov“ na druhej strane. Tak možno charakterizovať dianie pred samotným sviatočným popoludním.

Vystúpenia ruských detí v nemčine, nemeckých v ruštine a spoločná „V lesu radilas joločka“ chytali za srdce.
Potom prišiel Mikuláš. Vrece a košík naplnené vrchovato sladkosťami sa čoskoro vyprázdnili. Balíčky si však všetci šetrili. Nemecké mamy totiž na tento deň napiekli koláče od výmyslu sveta. K tomu dobrý čajík a pre dospelých kávička. A aby jedlo ubiehalo, mamy – jedna v nemčine, druhá v ruštine – porozprávali, ako to s tým Mikulášom vlastne bolo a je.

Príjemné popoludnie, z ktorého si všetci – deti, učitelia i rodičia – odniesli pocit ľudskej spolupatričnosti a nové priateľstvá.

pondelok, októbra 12, 2009

Dnešný deň...

Dážď, upchaté cesty a stres...
Keby som bola pesimista, tak nejako by som charakterizovala dnešné dopoludnie v uliciach Trnavy.
Lejak sa nedal prosiť. Dnes sa predvádzal ako na želanie. V našom meste už nemožno hovoriť o čase dopravnej špičky. Po uzatvorení Sladovníckej ulice je dopravná špička celý deň. A spôsobuje občas aj úplne zbytočné kolízie.:
Dlhý had od mesta, dlhý had od Zelenča, dlhý had od Modranky, na kruhovom objazde si šoféri slušne zipsovo umožňujú vjazd na hlavnú cestu. Z vedľajšej uličky od nemocnice sa vysunul s autom mladý muž. Za ním neuvážene ďalší. Nečakajúc, či mu niekto z hlavnej umožní "vstup", nepochopiteľne zaradil spiatočku a pomerne rýchle cúvol - v snahe zasunúť sa späť. Ten za ním zatrúbil, no klaksón zaznel súčasne so zvukom plechu. Nič vážne sa nestalo, no autá poputujú do servisu...

Snažím sa byť optimista. A tak:
Dážď vyčaril filmovú jesennú atmosféru. Doma v teple s knihou v ruke je to paráda. Treba však ísť aj von. Autom je to pohodlné, no v našom meste až do dokončenia veľkorysých obchvatových plánov aj tréning rozvahy a ústretovosti vodičov. Kolízie - vzhľadom k nemožnosti vyššej rýchlosti - našťastie nevedú k zraneniam. Len niektorým nedočkavcom alebo "neskúsencom" uštedrujú lekcie. Možno sa im zídu do budúcnosti (keď budú cesty menej plné a rýchlosť sa zvýši)...

utorok, septembra 22, 2009

Čas letí a ja nestíham...

Toľko sa toho deje, ...
...strieda sa u nás jedna návšteva za druhou, počasie ukazuje všetky svoje varianty (okrem snehu – zima je ešte za horami), koncerty sú jeden krajší ako druhý, objavujeme nové pekné miesta, znovu navštevujeme tie, ktoré už „poznáme“,...
Námetov neúrekom. Len času je čoraz menej!


Takto veselo bolo na otvorení školského roka v jednej z kalužských škôl.


Takto sa do rolí žalobcu a obhajcu prevtelili herci kalužského divadla v Dome hudby na koncerte s názvom Ako to bolo s Mozartom a Salierim?


V takýchto sukniach (ktoré sú pripravené pri vchode) a so šatkou na hlave sa na území pravoslávnych kláštorov smú pohybovať návštevy ženského rodu.


Takéto krásne mačence si tam pokojne nažívajú.


Takýto záber nevesty a ženícha sa mi podaril na Červenom námestí.


Takto sa čakalo „na Lenina“.


Na takejto fantastickej tanečnej šou sme boli v obrovskej koncertnej sále hotelu Kosmos v Moskve. (Počas predstavenia sa fotografovať nemohlo, tak som odfotila časť prospektu – doma v obývačke.)


A takto krásne nám rozkvitla orchidea.

utorok, septembra 01, 2009

Deň goroda...

„Každý má narodeniny. Aj mestá. To naše nevieme presne, kedy vzniklo. Tak sa na radnici rozhodli, že narodeniny nášho mesta sa budú oslavovať vždy 29. augusta. Je to tak už dlho...“
(takto mi odpovedala na otázku, čo sa vlastne v Deň goroda oslavuje, Jelena).

29. august. Ráno mračná. Postupne sa však tepelná krivka dvíha a oblaky ustupujú blankytnému nebu.
Na poludnie to „vypuklo“:
1. Na ihrisku pri rieke – za mohutného povzbudzovania divákov – si zahrali priateľský futbalový zápas tímy Volkswagen Grup Rus a mestského zastupiteľstva Kaluga. Skončilo to remízou 1:1. Roztlieskavačky vo farbách VW pri strelenom góle prejavovali neviazanú radosť.


2. Do vzduchu vyleteli stovky balónov a potom sa hlavnou ulicou, vyzdobenou a olemovanou tlieskajúcimi divákmi, dve hodiny rinul pestrý sprievod (trochu mi to pripomenulo naše voľakedajšie prvé máje, bolo to však zjavne spontánnejšie a emocionálnejšie – nepripomínal sa žiadny uvedomelý sviatok, išlo o narodeniny mesta). Tanečné skupiny z neho „vhopkali“ na veľkú tribúnu pod umelou dúhou a predvádzali najlepšie kreácie zo svojich tohtoročných repertoárov. Samozrejme za obrovského potlesku a výkrikov uznania všetkých prizerajúcich sa.





3. Vo veľkom parku pri rieke pestrá paleta hudby, tanca, hovoreného slova... a veľa predajných stánkov so všetkým možným (pripomínali hody či jarmok). Bohatý sortiment občerstvenia, sladkostí... No a neodmysliteľné kolotoče...





4. V podvečer sme sa išli prezliecť do relatívne teplejšieho. Predsa len už leto končí a večery sú chladné. Desaťtisíce ľudí už za tmy – so zatajeným dychom sledovali laserovú šou (show), ktorá popri bizarných nápaditých obrazcoch neprehliadnuteľne vnárala do povedomia divákov sponzora kompletných tohtoročných narodenín Kalugy - Volkswagen Grup Rus. Všetko v 3D podobe (známe 3D okuliare však nebolo treba).
5. Záverečný ohňostroj sprevádzali obdivné vzdychy a potlesk emóciami nabitého davu.
6. Po ohňostroji sa na trávniku okolo tribúny spontánne „džemovalo“ pri neutíchajúcej hudbe, ktorá znela z reproduktorov do neskorej noci (lepšie povedané do skorého rána).
7. Dopoludnie nasledujúceho dňa bolo opäť zaliate slnkom. Mesto i park pri rieke boli čisté, po tribúnach ani stopy. Upratovacie čaty a technici určite pracovali celú noc.

Kalužania sú hrdí na svoje mesto. V deň jeho „narodenín“ to dali najavo s obrovskými pozitívnymi emóciami. Emóciami, ktoré vtiahli do oslavnej atmosféry každého, kto v Deň goroda v Kaluge bol...

štvrtok, augusta 27, 2009

V detskom sadiku

Dnes je taký veselý deň. Jeseň sa vrátila (aj keď možno len nakrátko) naspäť do odpočivárne a vykuklo slnko. Spríjemnilo tak prvý deň v škôlke malému Jarwinovi. Keďže zatiaľ on ani jeho mamina nevedia ani ceknúť po rusky, uvádzacie dve hodinky sme absolvovali spolu. Teším sa. Bol to príjemný zážitok.
Škôlka plná zelene – naozaj sadik -, milé tety učiteľky, priateľské deti (všetky sa chceli s Jarwinom hrať a ochotne mu prenechávali svoje hračky).
Myslím, že tam ešte rada niekedy zavítam a možno bude príležitosť napísať viac...


pondelok, augusta 17, 2009

Nestrežené sekundy veľkého dňa...

Námestie víťazstva je v Kaluge takpovediac kultové. Okrem iného každú sobotu v každom jeho zákutí môžete vidieť nevestu (teda aj ženícha, no tí, ak nepózujú so svojou nastávajúcou, tak sa veľmi ani neodlišujú od iných svadobných hostí mužského rodu). Od predpoludnia až do neskorého popoludnia. A na veľkom kruhovom objazde okolo námestia si dávajú husté rande autá vyzdobené od výmyslu sveta (s vkusom).
Pokochajte sa...


Limuzíny prichádzali...


Ktovie, čo ten uprený pohľad skrýva...


Takto idú vždy pekne vo dvojici, s kyticou, ktorú položia k pomníku pri večnom ohni. Nie svadobnou. Je to vždy jedna z tých, ktoré dostali od gratulantov...


Zákutia pod stromami ovládajú fotografi...


Krásne šaty občas „neposlúchajú“...


Neskoro som „cvakla“. Bol to mladomanželský bozk.

Po bozku však nasledovalo čosi nečakané: zapálili si...


Títo dvaja sa mi páčili najviac. Nevesta bola očarujúca.


Limuzíny čakali ... (šoféri akoby boli mimo scenára...)


Limuzíny odchádzali...

pondelok, augusta 10, 2009

Obdobie ticha a nový rozmach...

Po tom, čo v rieke Oka ubudlo vody a rozvoj železničnej dopravy – aj „vďaka“ kalužským kupcom - obišiel tepnu obchodu cez iné prepravné cesty, z Kalugy sa v druhej polovici 19. storočia stalo tiché provinčné mestečko. Silný priemyselný dych opäť chytilo až o viac ako sto rokov neskôr - v závere 20. a na začiatku 21. storočia - najmä zásluhou zahraničného kapitálu. Napriek kríze, ktorá neobišla ani Rusko, mestu sa zatiaľ darí a rozvíja sa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.


Neodmysliteľnou významnou súčasťou histórie Kalugy je 30 ročné pôsobenie zakladateľa ruskej kozmonautiky Konstantina Eduardoviča Ciolkovského v tomto meste. Jeho skromný domček na brehu rieky Oka je dnes súčasťou Múzea kozmonautiky K.E. Ciolkovského,



ktoré stojí o niekoľko sto metrov ďalej (v súčasnosti jeho fasáda prechádza rekonštrukciou)


- pri vodnej nádrži na bývalej riečke Jačenka. Na jej druhej strane sa rozprestiera prírodná rezervácia tvorená rozsiahlym borovicovým porastom prechádzajúcim pozvoľna do zmiešaného lesa.




Medzi domom Ciolkovského a Múzeom kozmonautiky sa husto zelená lesopark. Pomenovali ho tiež podľa Ciolkovského. Chodil doň veľmi rád na prechádzky a vďační Kalužania mu v jeho strede postavili mohylu, pod ktorou je pochovaný.


K 100. výročiu narodenia mu postavili aj pomník v centre na Námestí mieru.


Budova divadla vyzerá na prvý pohľad ako historická stavba. Je však postavená až v r. 1958 už ako 11. v poradí po predchádzajúcich, ktoré všetky podľahli požiarom.


Víťazstvo v 2. svetovej vojne pripomína pamätník na Námestí víťazstva, obklopený starostlivo udržiavaným parkom, ktorý – tak ako všetky ostatné kalužské parky – je pri čo len trošku príjemnom počasí plný života. Pod mohylou je pochovaný neznámy vojak a pri večnom ohni počas školského roka držia žiaci kalužských stredných škôl čestnú stráž. Sledovať jej výmenu je zážitok...




Kaluga si poctivo pripomína hádam každú známu osobnosť, ktorá do nej čo i len raz zavítala. Takže tu možno - ako ináč, opäť v zeleno farebných upravených parkoch a parčíkoch a námestiach - nájsť pamätníky Puškina, Gogoľa, Majakovského, Gagarina a mnohých iných...


Leninova ulica je jedna z najpreťaženejších tepien. Biely obelisk označuje miesto, kde sa kedysi končilo mesto...

piatok, augusta 07, 2009

Za čo vďačí Kaluga Petrovi Veľkému, rieke Oke a Kataríne II. ...

Reformy Petra I. – Veľkého (vládol v r. 1686 – 1725) viedli okrem iného k nebývalému rozvoju obchodu. Kaluga, vďaka rieke Oke, na ktorej leží, sa rýchle stala centrom obchodu a zbohatla. V r. 1775 mesto navštívila imperátorka Katarína II. a vraj sa doň zaľúbila. O dva roky povýšila Kalugu na námestnícke mesto, založila Kalužskú guberniu a Kaluga sa stala jej hlavným mestom. Bohatý kultúrny život, rozvoj vzdelania, duchovného života a v neposlednom rade architektúry boli logickým dôsledkom.
Bohatí kupci si mohli dovoliť stavby z kameňa, vďaka čomu väčšina z nich existuje dodnes. Dá sa povedať, že ich domy sa stali obrazom ich bohatstva a – obrazne povedané – jeden bol krajší ako druhý. Rovnako tak chrámy, ktorých kopuly dodnes Kalužania vnímajú ako symbol mesta.

Rieka Oka ako jediná z riek v strednom Rusku tečie z juhu na sever, čo umožnilo rýchle a lacno prepravovať tovar z bohatého juhu na sever. V 18. storočí bolo v nej oveľa viac vody a bola široká 300 metrov. Dnes je jej koryto plytšie a užšie.

Najstaršia dodnes stojaca stavba v Kaluge, chrám z r. 1687 so zvláštnym názvom „Pokrov na rvu“ (Ochrana na vale). Stojí v tesnej blízkosti niekdajšieho obranného valu mesta.

Dom Korobových - najstarší zachovaný obytný dom v Kaluge z r. 1697, dnes múzeum.

Chrám sv. Juraja za vrchom z r. 1700. Dal ho postaviť starosta Korobov, aby mal blízko na bohoslužby. Je zaujímavý dvojposchodovou konštrukciou – v hornom chráme sa slúžili bohoslužby v lete a v dolnom v zime. Ako jediný zo všetkých kalužských kostolov od svojho vzniku až dodnes nepretržite slúžil náboženskému účelu.

Starý Kamenný most, ktorý postavili v r. 1780 vydržal takmer bez poškodenia i prejazd ťažkých mechanizmov počas 2. svetovej vojny. Teraz – prvý raz od svojho vzniku – prechádza rozsiahlou rekonštrukciou.


Časť veľkého historického komplexu, postaveného v poslednej štvrtine 18. storočia na mieste bývalej mestskej pevnosti (všetky jeho budovy sú poprepájané do jedného celku v tvare ruského písmena P – začiatočné písmeno mena Piotr; pracovníci múzea hovoria, že je to ruský unikát). Na fotografiách je sídlo kalužského metropolitu, seminár budúcich pravoslávnych kňazov a jeden z dvoch spojovacích oblúkov.



Chrám sv. Trojice – hlavný chrám pravoslávnej cirkvi v Kaluge. Je súčasťou veľkého komplexu a stojí vo veľkom parku, na námestí vytvorenom tromi ramenami už spomínaného písmena P (samozrejme v tvare, aký má v azbuke).
Chtiac ukázať aj jeho krásne vnútro, využila som čas, keď sa konala svadba a bolo dovolené fotografovať.


Tzv. "Gostinnyj dvor" - trhový dvor, 14 samostatných budov postavených do komplexu v tvare štvoruholníka, dokončili po takmer 40 rokoch v r. 1823. Dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu - v množstve malých obchodíkov si možno kúpiť najrozličnejší tovar.

Jediná baroková stavba v Kaluge – chrám sv. Kozmu a Damiána z r. 1794.


Dom rodiny Zolotarevých postavený v závere 18. storočia. Počas návštev Kalugy v ňom bývali členovia cárskej rodiny.