pondelok, augusta 10, 2009

Obdobie ticha a nový rozmach...

Po tom, čo v rieke Oka ubudlo vody a rozvoj železničnej dopravy – aj „vďaka“ kalužským kupcom - obišiel tepnu obchodu cez iné prepravné cesty, z Kalugy sa v druhej polovici 19. storočia stalo tiché provinčné mestečko. Silný priemyselný dych opäť chytilo až o viac ako sto rokov neskôr - v závere 20. a na začiatku 21. storočia - najmä zásluhou zahraničného kapitálu. Napriek kríze, ktorá neobišla ani Rusko, mestu sa zatiaľ darí a rozvíja sa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.


Neodmysliteľnou významnou súčasťou histórie Kalugy je 30 ročné pôsobenie zakladateľa ruskej kozmonautiky Konstantina Eduardoviča Ciolkovského v tomto meste. Jeho skromný domček na brehu rieky Oka je dnes súčasťou Múzea kozmonautiky K.E. Ciolkovského,



ktoré stojí o niekoľko sto metrov ďalej (v súčasnosti jeho fasáda prechádza rekonštrukciou)


- pri vodnej nádrži na bývalej riečke Jačenka. Na jej druhej strane sa rozprestiera prírodná rezervácia tvorená rozsiahlym borovicovým porastom prechádzajúcim pozvoľna do zmiešaného lesa.




Medzi domom Ciolkovského a Múzeom kozmonautiky sa husto zelená lesopark. Pomenovali ho tiež podľa Ciolkovského. Chodil doň veľmi rád na prechádzky a vďační Kalužania mu v jeho strede postavili mohylu, pod ktorou je pochovaný.


K 100. výročiu narodenia mu postavili aj pomník v centre na Námestí mieru.


Budova divadla vyzerá na prvý pohľad ako historická stavba. Je však postavená až v r. 1958 už ako 11. v poradí po predchádzajúcich, ktoré všetky podľahli požiarom.


Víťazstvo v 2. svetovej vojne pripomína pamätník na Námestí víťazstva, obklopený starostlivo udržiavaným parkom, ktorý – tak ako všetky ostatné kalužské parky – je pri čo len trošku príjemnom počasí plný života. Pod mohylou je pochovaný neznámy vojak a pri večnom ohni počas školského roka držia žiaci kalužských stredných škôl čestnú stráž. Sledovať jej výmenu je zážitok...




Kaluga si poctivo pripomína hádam každú známu osobnosť, ktorá do nej čo i len raz zavítala. Takže tu možno - ako ináč, opäť v zeleno farebných upravených parkoch a parčíkoch a námestiach - nájsť pamätníky Puškina, Gogoľa, Majakovského, Gagarina a mnohých iných...


Leninova ulica je jedna z najpreťaženejších tepien. Biely obelisk označuje miesto, kde sa kedysi končilo mesto...

9 komentárov:

mia povedal(a)...

zaujímavé seriál.. :)
je pekné, ak sa ľudia hlásia ku svojej staro- i novodobej histórii a ctia si ju.
*
Skromný domček napovedá, že skutoční velikáni nepotrebujú k svojmu životu prepych a už vôbec nie okázalý. Ten svoj prepych nosia v sebe - vo svojich myšlienkach...

Silviah povedal(a)...

Presne tak, mia. Vždy, keď pri prehliadke mesta ukazujem ten skromný šedý domček, konštatujem v podstate to isté, čo si napísala Ty. Avšak aj s dodatkom, že keby taký velikán žil kdekoľvek inde, mal by sa ako kráľ...

wabt povedal(a)...

Silvia, zdá sa, že v aranžovaní svojho blogu si postúpila na vyšší "level", hlavne s fotografiami :)

germa povedal(a)...

Silviah, zdá sa, že si si za prechodný pobyt vybrala krásne prostredie.

Silviah povedal(a)...

wabt, :-);
germa, je tu naozaj kopec veľmi pekných miest. Zelená jar a leto ich ukazujú v plnej kráse. V daždivom období to už je "čučuť" náročnejšie...
:-)

os povedal(a)...

velmi pekny clanok, nadherne fotky...

Silviah povedal(a)...

:-) dík...

modra.rybka povedal(a)...

teda ake zaujimavosti...

Anonymný povedal(a)...

odporucam si mrknut globe ozero a andrejevsky ozero...na andrejevsky som sa aj kupal a dokonca mi nic nieje :))))