pondelok, januára 29, 2007

Upršaný večer

Práve som dojedla výborné zemiakové placky s ešte výbornejšou horúcou kávou. Vzhľadom k veternému a daždivému výseku dňa, ktorý môžeme využiť na obed (už som tu raz písala o mojej alergii na vietor a dážď) to bolo moje jediné dnešné jedlo - teda obed, olovrant aj večera. Tam moje zásady správnej "šlang" výživy. Ale tie placky mi chutili a zatiaľ mi neprekáža ich kalorická či aká hodnota. :-) A dokonca ma naladili do príjemnej večernej letargie. Mám čas pre seba, nič vážne na práci (okrem vyvešania prádla, ktoré sa od ranného zapnutia vyvaľuje v práčke a čaká, kto ho pustí na vzduch). Mládež je rozbehnutá za športom a frajerkami, moje slnko má dnes pracovné povinnosti do neskorého večera,a tak si prezerám "rodinu" na blogu: Tu zmierlivé záverečné slovo k vraj "hádaniu sa" v romantickej záhrade, tam novotvar vymyslený celebritomoderátormi (už dlhšie používaný, ale aj tak stále trápno-smiešny), onam stále nič (vlastne tak ako u mňa),... Celkom ako pri rodinnom krbe. Sedíte, hľadíte do ohňa, džavot navôkol ustupuje do stratena, zmocňujú sa vás sladké driemoty... A z ohňa absurdne vystupuje oranžová veta - otázka (z akéhosi zapadnutého pamäťového priečinku): "Prečo nás maxim farbí na žlto a modro?"
Idem vyvešať to prádlo. Kým celkom nezaspím...

pondelok, januára 22, 2007

Vydýchnuť,...

...sadnúť ku compu len tak, bez automatického naštartovania vnútorných pracovných motorov je už pomaly sviatok. Čítať a sem-tam úchytkom "pripnúť" krátku (výnimočne aj dlhšiu) reakciu zvládam. No viac sa nedarí.
Nie, nie, to sa nesťažujem. Len sa dosť neobratne pokúšam nadviazať niť... :-) Ale vnímam, že nie som sama, komu nezvyšuje veľa času. Dnes večer mám pár chvíľ, tak si vás idem poriadne všetkých prečítať.