pondelok, októbra 12, 2009

Dnešný deň...

Dážď, upchaté cesty a stres...
Keby som bola pesimista, tak nejako by som charakterizovala dnešné dopoludnie v uliciach Trnavy.
Lejak sa nedal prosiť. Dnes sa predvádzal ako na želanie. V našom meste už nemožno hovoriť o čase dopravnej špičky. Po uzatvorení Sladovníckej ulice je dopravná špička celý deň. A spôsobuje občas aj úplne zbytočné kolízie.:
Dlhý had od mesta, dlhý had od Zelenča, dlhý had od Modranky, na kruhovom objazde si šoféri slušne zipsovo umožňujú vjazd na hlavnú cestu. Z vedľajšej uličky od nemocnice sa vysunul s autom mladý muž. Za ním neuvážene ďalší. Nečakajúc, či mu niekto z hlavnej umožní "vstup", nepochopiteľne zaradil spiatočku a pomerne rýchle cúvol - v snahe zasunúť sa späť. Ten za ním zatrúbil, no klaksón zaznel súčasne so zvukom plechu. Nič vážne sa nestalo, no autá poputujú do servisu...

Snažím sa byť optimista. A tak:
Dážď vyčaril filmovú jesennú atmosféru. Doma v teple s knihou v ruke je to paráda. Treba však ísť aj von. Autom je to pohodlné, no v našom meste až do dokončenia veľkorysých obchvatových plánov aj tréning rozvahy a ústretovosti vodičov. Kolízie - vzhľadom k nemožnosti vyššej rýchlosti - našťastie nevedú k zraneniam. Len niektorým nedočkavcom alebo "neskúsencom" uštedrujú lekcie. Možno sa im zídu do budúcnosti (keď budú cesty menej plné a rýchlosť sa zvýši)...