pondelok, mája 07, 2012

Vejár...

veselohra, ktorá nám osviežila nedeľný večer. Marián Labuda, Diana Mórová aj Gabika Dzuríková parádne vyčnievali z radu,  ostatní spĺňali kritériá "ľahkej múzy" (ako sme konštatovali pri rozhovore cez prestávku).

Chcem však trošku o inom:
Do siete komerčného okolia zasadený kolos s hrdým názvom Slovenské národné divadlo by človek rád vnímal ako niečo sviatočné, vznešené.
Zlaté oči!

Idúc z parkoviska k vchodu do činohry:
- na vydláždenom priestore smeti, odpadky, smeti, odpadky,...
- v zákutiach vonkajších betónových "bariér" divadla partia hlučných mladíkov- opäť s kobercom smetí pod nohami...
- kúsok ďalej deti na skateboardoch - okolo nich rozmetané odpadky...

Idúc z divadla na parkovisko (teda tou istou cestou len opačne):
- mládeže už niet, no smeti a odpadky, smeti a odpadky, smeti a odpadky,...
všade zostali...

Okolo "starého národného" som také čosi nikdy nevidela!
 

piatok, mája 04, 2012

Najlepší predavač...

"Môžem vám dať tringelt?", neobratne sa pýta...
"Nie, to nie, ale ak ste boli so mnou spokojný, dajte tento lístoček pri pokladni."

"Rád by som dal aj dva také lístky!"
"Nie, to sa nedá, ale boli ste s ním naozaj spokojný?"
"Takého ochotného a súčasne erudovaného predavača som ešte v živote nestretol."
"Je to náš najlepší", uzavrela dialóg pokladníčka.

Skutočný rozhovor - dnes, 4. mája 2012 pri nákupe dlaždíc v Baumaxe na Rožňavskej v Bratislave.

nedeľa, apríla 01, 2012

Noc s Andersenom


- stala sa súčasťou práce knižníc a škôl. V Európe, a teda - chvalabohu - aj na Slovensku.
Bola som pár rokov mimo, o to viac som si to v piatok večer užívala.
Pozvali ma moje bývalé kolegyne. Vedela som, že odvádzajú permanentne kvalitnú prácu (som na nich vážne pyšná), tak som sa potešila. A bola som aj zvedavá.
Bolo to veselé, zaujímavé a dojímavé (pre mňa) v jednom. Budem stručná:

1. Kopa detí v obecnej knižnici, prevažujú tretiaci a siedmaci (vraj už musia robiť výber, lebo záujem je veľký a miesta málo). Motali sa tam aj 2 trošku menšie deti - vnúčatá pani knihovníčky, ktoré po skvelom zážitku z minulého roka chceli prísť aj tento rok, tak ich mamina doviedla - až z Prahy. No nie je to super vizitka?

2. Úvodné slová pani učiteľky - o histórii a úlohe podujatia a konkrétnom programe.

3. Chlapci hrajú rozprávku Cisárove nové šaty. S veľkým nasadením a veľmi dobre. Odmena - obrovský potlesk.

4. Koláčiky pripravené pani kuchárkami a starostlivými maminami. Chutili.

5. Dievčatá prostredníctvom bábkového divadla - rozhovorom hrdinov Andersenových rozprávok - približujú všetkým Hansa Christiana Andersena. (Všetci mali čuvy nastražené, pretože v úvode dostali informáciu, že ich čakajú súťažné úlohy, v ktorých im bábkové divadielko veľmi pomôže.)

6. Priviezli večeru - fantastickú pizzu. Deti ju milujú. (Tie v knižnici neboli výnimka. :-)

7. Všetci sa obliekajú, berú lampióny a presúvajú sa v spoločnom sprievode do školy (už je hlboká tma, a tak to vyzerá ako roj svätojánskych mušiek).

8. V školskej knižnici čaká obrovská hrebeňovka - jej riešenie zvládajú všetci hravo - pretože pozorne sledovali bábkové divadlo).

9. Tretiaci sa ukladajú v školskej knižnici na spánok (bolo to len zdanie), siedmaci sa vracajú nocovať do knižnice obecnej.

10. Sedím s bývalými kolegyňami v riaditeľni, spomíname, rozprávame o súčasnosti a vnímame ruch spôsobený hľadaním pokladov ukrytých po celej škole (pani učiteľkou tretiakov).

11. Pred polnocou sa v oboch "táboroch" číta rozprávka na dobrú noc - samozrejme od H. CH. Andersena.

12. Malí zaspali na mäkkom koberci v škole rýchle, veľkí v spacákoch na koberci obecnej knižnice trochu neskôr. Hans Christian Andersen a jeho rozprávky aj vďaka tejto noci každého z nich obohatili o výbavu, ktorá sa nestratí...

Základná škola v Zavare pri Trnave je oáza, kde úžasní ľudia tvoria permanentne veľké dielo.