štvrtok, novembra 23, 2006

Zmeniť?

Zvoní mi mobil.
"Ahoj! Spracúvam materiály. Nemohla by si zlepšiť to hodnotenie? ..."
"Hmmm... Vyšlo mi to tak po serióznom zvážení..."
"Skús sa na to ešte raz pozrieť. Hovoríš, že tam bolo všetko, čo malo byť, že..."
"Bolo, ale na priemernej úrovni. Obracala som to zo všetkých strán a napísala čo možno najobjektívnejšie."
"Pozri sa na to ešte raz, prosím."
"Dobre, idem si k tomu ešte raz sadnúť. Zajtra Ti dám vedieť."

Neviem veru, či zmením - poopravím - názor, ale zahryznem sa do toho ešte raz. Možno tam naozaj nájdem čosi, čo som nedocenila. Človek môže (mal by)preskúmať svoje rozhodnutia, ak niekto iný, rovnako kompetentný, o to požiada. Zmeniť? Ak objavím chybu, iste. Ak nie, v žiadnom prípade. Ale chrobáka z hlavy treba vypáliť.

utorok, novembra 14, 2006

Veľké modré oči ...

"Čo ste si dali pedagogickú radu?", prichádza s úsmevom pred kostolné dvere môj bývalý kolega - otec a strýko viacerých z mojich žiakov (asi je hneď jasné, že jeho rodina je početná). Ja stojím v hlúčiku mladučkých učiteliek (jedna z nich je jeho dcéra, druhá neter a krstná dcéra, ďalšia tiež krstňa,... Opájam sa ich energiou a ideálmi, mladnem pri ich úsmevných čerstvých zážitkoch a napĺňa ma nehanebná pýcha, keď hľadajú u mňa rady. Hľadím do rozusmievaného kruhu dnes učiteľských, no ešte nedávno detských, očí. Vidím v nich istotu, dôveru, spokojnosť, šantivú mladosť,...
"Chystáme stretnutie, prídete?" "Že váhaš! Už teraz sa neviem dočkať." Pamäť mi v okamihu vystrelí plnú triedu okáľov... Nezbedných, veselých, aj takých, čo skrývali neistotu pomiešanú s láskou - detskou, veriacou v spravodlivosť... Jeden pár má moja pamäť zvlášť výrazne uchovaný: veľké modré oči, ktoré volali šibalstvom, hravou bezstarostnosťou, občas neistým očakávaním pohromy a k tomu všetkému som tam vždy čítala: ´mám ťa rád´... Štíhly vysoký šibal, čo nosil v hlave viac múdrosti a v srdci viac dobroty, než chcel vo svojich štrnástich rokoch ukázať svetu. Tie oči sa mi vynorili najvýraznejšie.
Dnes večer - iba pred necelou hodinou - som vošla do domu. V predizbe na botníku biele parte s modrou ružou a modrým lemovaním. Stuhla som. Pri prečítaní mena sa mi vynorili tie veľké modré oči. Už ich na stretnutí neuvidím...
Pred chvíľou prišiel z tréningu môj syn. Už vedel. Vraj autonehoda - cestou zo zahraničia, kde pracoval. Tie oči, neistý úsmev a nemá veta: ´mám vás rád´... sa hýbu v prúde mojich sĺz...

piatok, novembra 03, 2006

Celý svet tancuje

- zdá sa mi - s letiacimi vločkami...

Dali sa ukradnúť jeseni, čo jej patrí...
Nechcú sa postaviť do radu, čakať na tri.
September, október, november - jeseň hravá,
čo dala štedro letu, dnes už zime dáva.

Keď babie leto si z jesene privlastnilo,
čoby sa nedrali na svet aj mrázky roztomilo?!
Kráľovná farieb sa len trošku pousmiala,
vírivým závojom pohla a ticho vstala.

Fúka a štípe a krajinu maľuje spiežovými štetcami (Zima).
Celý svet tancuje - zdá sa mi - s letiacimi vločkami...