utorok, augusta 08, 2006

Podľa toho

Podľa toho, či padá voda z neba,
alebo úsmev čo len cez štrbinku
slnko pošle,
vnímame často svet aj život vôkol,
ba aj seba.

-To mesto odparilo ilúzie,
predstava o ňom bola celkom iná.-
-To ten dážď.
A sprievod vodou zaskočený zrodil
dezilúzie.-

Obloha bez vody poludnie víta,
po meste tentoraz pokojne kráča
história.
A ilúzia o kráse sa na svet
znovu pýta.

Hej. Podľa toho, ako chceš vnímať
a ako je ti dovolené vidieť,
aj cítiš.
Svet núka farebných škál šíravy. Chci
sa dívať!

8 komentárov:

wabt povedal(a)...

Nejde mi tak ani o formu, nie je zlá, len neviem, či sa dovolenka nevydarila, alebo návrat domov...

maxim povedal(a)...

Keď slnko nenormálne pálilo,
neboli veru všetci radi.
V tieni netvárili sa milo,
doma skrývali svoje vnady.
Keď padajú z neba kvantá vody,
prúdom, ako z obrovskej kadi.
Nevidieť radosť.. hlasné ódy,
predsa život je z mokrej pôdy..
Ćlovek je ozaj zvláštny tvor,
či z mesta, púšte, mora, hôr
vadí mu teplo,mokro, ľady
a láska, že neprichádza skôr...

Silviah povedal(a)...

Kdeže, wabt. Všetko sa vydarilo super.
Len v tom daždi po návrate z horúcej dovolenky moje rodné mesto vyzeralo dosť neútulne a naši známi, ktorí boli u nás na návšteve, boli ním sklamaní. Popoludní už dážď ustal a chceli si našu bohatú históriu pozrieť ešte raz - tentoraz s fundovaným výkladom môjho syna a hlavne - všetky krásne kúty, do ktorých sa v daždi nikomu nechcelo. No a výsledok? Vraj si o našom meste úplne zemnili rannú mienku.
:-)
Takže - pohľad na svet závisí od mnohých momentálnych faktorov. O tom to bolo.

Silviah povedal(a)...

Asi tak, maxim. Človek je tvor nespokojný. :-)

mia povedal(a)...

silvia, vítaj späť.. :)
oddýchnutá verím a spokojná :)

Silviah povedal(a)...

Ďakujem, mia. Presne. Oddýchnutá a spokojná. :-)

maxim povedal(a)...

Silviah,čakal som tvoje verše...

Silviah povedal(a)...

Vo víre dňa sa poézia stráca.
Stráca? Kdeže!, ona tiež bežný deň žije.
Jej oči ako prekvapené vtáča
z tône kukli. Čieže to srdce tu
bije?

Sadla si múza, spletá veršov siete.
Komu? Ktovie? Kto si ich číta rád.
Len tak.
Pre radosť. Aby nečakal tu márne.
Slnko či dážď, vietor aj búrka,..chcú
lietať.

Rozumieš básnik reči rozmarnej?

:-)