Fascinujúco zelený mäkký trávnik, ružovo-bielo kvitnúce leandre, svetlo pár spadnutých bielych kvietkov v tráve. Zamatovo-mäkko vyzerajúce bohaté ihličie stromčekov za zakrytým bazénom, príjemne mäkká stolička (vďaka poťahu) v záhrade a ešte stále väčšinou modré nebo. A ešte stále útulne teplo (vetrík je jemný, len hladí, nefúka). Neviem, či je lepšie oči zavrieť a vnímať lahodnosť večera celým vnútrom, alebo ich mať dokorán a tešiť sa z vizuálnej krásy do zásoby pred zimou.
V pivnici prestala priasť pračka.
"Keby som naisto vedela, že v noci nebude pršať, vyvesím to prádlo von."
"Určite nebude."
Predsa len som ho vyvesila vnútri. Vychádzajúc z práčovne začula som intenzívne bubnovanie dažďových kvapiek - na okenné rímsy, na drevené hrady na terase, na listy v záhrade. Ešteže som sa spoľahla na seba.
Ale ten podjesenný dážď má tiež svoje čaro. Také príjemne ospalé.
utorok, augusta 29, 2006
...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
silviah, niektoré tvoje spoty sú ako fotografia... Sme pripravení na jesenné dažde.
Fajn. :-)
silvia, teraz je lepšie mať oči otvorené a vnímať krásu do zásoby, ako si povedala.. na zavreté oči máme času dosť, keď sa v zime posadíme do pohodlného kresla s hrnčekom škoricou voňajúceho horúceho vína, ktoré nám bude ohrievať dlane, zavrieme oči a necháme sa unášať spomienkami..
juj, mia, škoricou voňajúce víno sú pre mňa Vianoce. Bude to krásne, ale teraz chcem ešte trošku leta.
Zverejnenie komentára