Jeden z darov

Fajn! Búrka nás opäť obišla. Niežeby som nemala rada búrku - skôr naopak. Fascinuje ma. Kolegovia a známi však prichádzajú s desivými správami o zatopených pivniciach, blatových prívaloch na cestách,... a to iba pár kilometrov od môjho mesta. To ma už nefascinuje, len napĺňa hrôzou.
Trošku by spŕchnuť mohlo. Dokonca aj výdatný letný dážď by sa zišiel. Úžasne sa pri ňom spí. Ráno sa však rada zobúdzam do slnka.
So slnkom kráčam od parkoviska k budove, kde sa denne stretávam so zaujímavými ľuďmi. Slnko mi svieti na prsty, keď klávesnica pomáha plniť pracovné úlohy. Slnko nám ohrieva každý centimeter vzduchu a ešte pred desiatou nás prinúti stiahnuť žalúzie a zapnúť ventilátory. Slnko nám pod vlasy naleje vody cestou na obed. Slnko mi nakúka do košíka, keď cestou z práce zastavujem v obchodoch podľa pripraveného nákupného plánu. Slnko ma zvedavo hľadá malými oknami v príjemne chladnej pivnici, kde sa pred ním skrývam so žehličkou v ruke. A slnko sa snaží ponoriť so mnou aj do vody, keď hľadám osvieženie v záhradnom bazéne. Dokonca presvitá červenou hmlovinou z oblakov, ktoré sypú blesky ( bez hrmenia a bez vodnej clony). Nástojčivo a neúnavne. Až kým ho noc bez pardónu zatlačí pod tmavú perinu.
Mám rada slnko. Mám rada mesiac. Milujem búrku, rada sa pozerám na dážď. Aj sneh a ľad dokážu vo mne prebudiť pozitívne pocity. Živelná krása ma omamne priťahuje.
Má však aj druhú - divoko nebezpečnú tvár. A tej sa najlepšie pratať z cesty. Ak to však nestihneš, človeče, musíš byť pripravený! A s tebou všetci, ktorým veríš.
Mať ich vždy okolo seba je jeden z darov s prevysokou hodnotou.