utorok, júna 27, 2006

Schopnosť vnímať

Horúci zabrzdený vzduch tlačí k zemi všetky snahy o tvorivý rozlet. Tlak uvoľňujú len krátke závany bojazlivej sviežosti vo vlažnej vode večerného bazéna a zákerné chvenie skoro nevnímateľného prievanu. (Tá vlažná voda je úprimným pokusom o pomoc. Ten prievan falošným priateľom.)
Dve vety v zátvorkách. Objavili sa len tak - ako vždy, keď si sadnem ku compu s myšlienkou zachytenia okamžitej tvorivej vášne. V skutočnosti nič neznamenajú (prázdne zamávanie do vzduchu). Stojí však zato zamyslieť sa, rozvíjať ich.
Oslovuje nás nevýrazno? Väčšinou nie. Prečo aj? Nemá v sebe šťavu.
Zachvieva sa nám vnútro zachytením skoro neviditeľného, no bytostne prítomného? Väčšinou áno. Má v sebe neuveriteľný náboj.
Nech nesú hmla a jasný lúč v sebe akékoľvek posolstvo, človek si uľahčí život, keď ich dokáže zachytiť rovnakou intenzitou. Aké hodnoty im potom pripíše, záleží len na ňom.

5 komentárov:

w-abt povedal(a)...

silvia, tvoj štýl vyjadrovania je stále filozoficky záhadný, ale v tomto krátkom zamyslení som už objavil jednu nosnú myšlienku vo viacerých metaforických variantoch... niečo na spôsob symfonickej básne... Vážne, donútila si ma zamyslieť sa. Neviem, či mám v zátvorkách to isté, čo ty, ale niečo tam naozaj je...

Marián Križovenský povedal(a)...

Vnímam, že si k svojmu okoliu vnímavá...

Silviah povedal(a)...

w., som rada, keď sa ľudia zamýšľajú.
m., snažím sa vnímať čo najviac.

Anonymný povedal(a)...

Sivia, veľmi zaujímavé myšlienky..čo však je nevýrazno? vo virtualite hlboká myšlienka ukrytá v nepôvabnej vete? V reálnom živote krása povahy zaodetá šedosťou výzoru? Máš pravdu, nemá to šťavu.. len veľmi vnímavý pozorovateľ dokáže zachytiť v nevýrazne výrazno..
No život to zariadil bravúrne, že sú vnímaví a menej vnímaví pozorovatelia, ktorí to posolstvo hmly a jasného lúča nezachytia rovnakou intenzitou..a tým sa život obohacuje o smútok, nedorozumenie, udobrenie, šťastie..

Posolstvo samotné musí vypovedať o hodnote, nie človek je povolaný mu hodnoty prisudzovať ...a na človeku je úloha vedieť posolstvo prijať a akceptovať alebo ho odvrhnúť..

Silviah povedal(a)...

Máš pravdu, mia. Človek nie je povolaný hodnoty prisudzovať. Ide o to, ako ich dokáže prijať - t.j. čo preňho z jeho pohľadu znamenajú.
A predovšetkým: ako dokáže vnímať okolo seba život samotný (so všetkými jeho ňuansami).