A máme...

...jarmok. Tradičný - predjesenný, tradične pohyblivo septembrový.
Rozkopané historické centrum (všetci svorne nadávame na primátora) zrazu rozkopané nie je. Ale s prácami sa vraj bude po jarmoku pokračovať (rozkopané zakopali a po jarmoku znovu vykopú). Zrejme nájomné za stánky bude dostatočne vysoké na pokrytie výdavkov za opakovanie výkopov (nie futbalových - v jarmočnú sobotu budú naši bílí andely hrať na vlastnom štadióne bez divákov). :-(
Mesto je ale navonok zázračne zasa O.K. Stánky pekné, drevené, ako perníkové chalúpky. A majú v nich všeličo. Pekné aj dobré (informovali ma kolegyne). Mňa však láka von neodolateľná vôňa cukrovej vaty, ktorá mi pozitívne dráždi nozdry cez otvorené okno našej kancelárie. Od nepamäti - nepamätných rokov môjho najdetskejšieho detstva - ju zbožňujem. Ale už asi naozaj starnem. Túžbu po mojej skoro najobľúbenejšej maškrte úspešne brzdí - lenivosť.
Fakt som si ju nakoniec ani neišla kúpiť. Možno zajtra (ale to tam bude strááášne veľa ľudí) a možno až v sobotu - keď bude spoločensky nevyhnutné ísť do jarmočných ulíc s našou očakávanou návštevou.
Vivat jarmok! Vivat pojarmočné znovurozkopané centrum! Vivat primátor, ak sa to všetko potom stihne do Vianoc!