Sobota naštartovala definitívne vyčerpanie letnojesennej energie. Nedeľa zápas lístia s vetrom premenila na tanec a v pondelok sa mrazivo-svieži vzduch usadil v každej priehlbinke. Kvety zo záhrady sme premiestnili do izieb a do pivnice. Ešteže stromy a trávnik môžu zimovať vonku. Inak by pohľad cez okná bol tuším aj smutný.
Ráno mi sypalo farebné lístie rovno do náruče. Zaklonila som hlavu a zrazu sa mi chelo s vetrom a jeho spoločníkmi tancovať, krútiť sa a na chvíľu cítiť jesennú rozprávku. Obzrela som sa okolo seba - po ulici nešiel nikto. Či sa za oknami dívali zvedavé oči, ma netrápilo. S roztiahnutými rukami, prižmúrenými očami a úsmevom do vetra som prevalčíkovala pomedzi šuchotavú listovú krúťňavu kúsok ulice. Potom sa rozprávka rozplynula, zanechajúc mi zrumenené líca a elektrizujúcu vôňu skutočnej jesene.
utorok, októbra 31, 2006
Definitíva
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
7 komentárov:
...a vietor ťa ovinul, nežne objal a tancoval s tebou raz dva tri...raz dva tri...
síce nie na krásnom modrom Dunaji, ale na tichej jesenným lístím pokrytej ulici :)
:-) Asi tak, mia. Bola to chvíľočka "splynutia" s novým ročným obdobím (aj keď už trvá skoro dva mesiace). :-)
hmmm, silvi, rozkošne milučkééééé.... :)
O.K., beriem... :-)
silvi, ty jedna... :) veď by som rád videl dôvody, pre ktoré by si nebrala :))
silvia, ja len toľko, že stále zlepšuješ svoj štýl...
wabt, ver mi, nevedomky. :-)
Zverejnenie komentára