utorok, novembra 14, 2006

Veľké modré oči ...

"Čo ste si dali pedagogickú radu?", prichádza s úsmevom pred kostolné dvere môj bývalý kolega - otec a strýko viacerých z mojich žiakov (asi je hneď jasné, že jeho rodina je početná). Ja stojím v hlúčiku mladučkých učiteliek (jedna z nich je jeho dcéra, druhá neter a krstná dcéra, ďalšia tiež krstňa,... Opájam sa ich energiou a ideálmi, mladnem pri ich úsmevných čerstvých zážitkoch a napĺňa ma nehanebná pýcha, keď hľadajú u mňa rady. Hľadím do rozusmievaného kruhu dnes učiteľských, no ešte nedávno detských, očí. Vidím v nich istotu, dôveru, spokojnosť, šantivú mladosť,...
"Chystáme stretnutie, prídete?" "Že váhaš! Už teraz sa neviem dočkať." Pamäť mi v okamihu vystrelí plnú triedu okáľov... Nezbedných, veselých, aj takých, čo skrývali neistotu pomiešanú s láskou - detskou, veriacou v spravodlivosť... Jeden pár má moja pamäť zvlášť výrazne uchovaný: veľké modré oči, ktoré volali šibalstvom, hravou bezstarostnosťou, občas neistým očakávaním pohromy a k tomu všetkému som tam vždy čítala: ´mám ťa rád´... Štíhly vysoký šibal, čo nosil v hlave viac múdrosti a v srdci viac dobroty, než chcel vo svojich štrnástich rokoch ukázať svetu. Tie oči sa mi vynorili najvýraznejšie.
Dnes večer - iba pred necelou hodinou - som vošla do domu. V predizbe na botníku biele parte s modrou ružou a modrým lemovaním. Stuhla som. Pri prečítaní mena sa mi vynorili tie veľké modré oči. Už ich na stretnutí neuvidím...
Pred chvíľou prišiel z tréningu môj syn. Už vedel. Vraj autonehoda - cestou zo zahraničia, kde pracoval. Tie oči, neistý úsmev a nemá veta: ´mám vás rád´... sa hýbu v prúde mojich sĺz...

22 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

tak sa mi vidí, že tých smutných správ je v poslednej dobe nejako veľa...

Silviah povedal(a)...

Veru, mia. Ale aj taký je život.

Anonymný povedal(a)...

hm, silvi, úžasne si popísmenkovala o krásno-smutnom (nielen) učiteľskom živote...

Silviah povedal(a)...

Ďakujem, hogo. Len škoda, že k tomu patrí práve taká smutná udalosť.

Anonymný povedal(a)...

pekny clanok, silvia... mas pravdu, skoda, ze su nezne spomienky na ludi z nasej blizkosti obcas zakalane bolestou...

Silviah povedal(a)...

Vďaka, Mária.

Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Anonymný povedal(a)...

Genial dispatch and this mail helped me alot in my college assignement. Say thank you you as your information.