štvrtok, marca 23, 2006

Naveky

Už tretie ráno
jar na okno klope.
Máš, láska, smietku na klope.
Sfúknem ju ľahúčko,
pridávam úsmev.
Zamávam na cestu.
Už náruč rozťahuje deň.
Vždy s Tebou. Áno.

3 komentáre:

et007 povedal(a)...

Jar prináša smietky,
aj vietor čo hneď do nich fúka.
Náručou sa vítajú ľudia
čo sú opäť spolu.

Silviah povedal(a)...

Náruč otváraš priateľom,
deťom a láske,
celému dobrému svetu.
Všetkým u teba zídeným
vraviacim šťastne:
Už sme sa vrátili! Sme tu!.

Silviah povedal(a)...

Pre deň, čo práve začína, je priateľom každý človek. Kým (čím) mu bude večer (keď náruč dňa sa zatvára aby ju otvorila noc), záleží od každého z nás.
Ale o tom nebola moja báseň. Túto novú dimenziu jej dali Tvoje myšlienky. Básnik a čitateľ - pre zrod nových veršov večná a nenahraditeľná dvojica.