piatok, júla 21, 2006

Vraj kedy...

Vraj kedy sa rozbásnim?
A či ja viem?
Verše rastú do krásy
či spím, či bdiem.

Len vôle uložiť ich
nevystáva.
Hneď ako narodia sa,
zje ich tráva.

Bosými nohami v nej
dusím páľ.
Možno rýmy rozmarné
dá dažďa kráľ.

11 komentárov:

Marián Križovenský povedal(a)...

Máme svoje dni aj dníčky.
Výdaje aj príjem.
Ja tiež myslím poeticky,
ale prózu žijem.

Silviah povedal(a)...

Próza predsa tiež má čaro,
keď ju žiješ s láskou.
Raz maroško, a raz maroš,
ale nič neprasklo.

w-abt povedal(a)...

silvia,

sa rozbásnila pekne
a hneď tak zľahka, letne.
Len či tie rýmy krehké,
leto dažďom pretne?

Silviah povedal(a)...

Dnes ráno som počula, že na východe boli včera už nejaké malé búrky. Možno spŕchne trošku aj tu u nás. :-)
Ale trvalého dažďa sa mi ešte nežiada. :-))

Anonymný povedal(a)...

silvia, žiadne búrky na východe, leda v nás :))

Silviah povedal(a)...

:-)))
Ráno som to počula v rádii. Ale je možné, že niekde inde - ďalej od Tvojho východu.

ostrovanka povedal(a)...

tak predsa :))))

a tu je čosi odo mňa

sú dni,
keď srdce strašne chce
vylúdiť všetkej
nehy tóny

a potom tie
keď odnesie
smútok nám noty...
zmĺknu zvony...

Silviah povedal(a)...

Os, nezvykneš sem zablúdiť. To je pocta!
Zvony nehy nikdy celkom nezmĺknu. Je však pravda, že občas býva v partitúre generálna pauza.
A tú raz vypĺňa smútok, inokedy hnev alebo iný cit či pocit. Niečo si vieme (alebo môžeme) retušovať sami, na niečo potrebujeme iných., Nad všetkým však tróni čas.

ostrovanka povedal(a)...

siviah, aj ked o tom nevies, chodievam sem... nie vzdy vsak necham odkaz :)))

ostrovanka povedal(a)...

marosko, som tak rada, ze si sa zase rozbasnil :))

Anonymný povedal(a)...

no silvia! Koľká zmena :D)