v rannej tme pred autom a pohľad spoza volantu dáva tušiť, že v aute je teplo už len vďaka zapnutému kúreniu. Na chvíľu vás premáha slastný pocit útulnosti čalúneného sedadla. Do cieľa je ešte skoro 40 kilometrov a vietor momentálne na vás nemá. Ešte keby sa tak dalo zatvoriť oči a dosnívať budíkom prerušenú romancu!
Tisíci raz si v duchu sľubujem, že dnes pôjdem spať skôr. V tej istej chvíli však viem, že zostane (tak ako vždy) len pri sľube. A ránu bez slnka zase raz budem 10 minút ťažko odpúšťať, že mi berie posteľ.
štvrtok, októbra 19, 2006
Listy sa krútia
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
8 komentárov:
Veru, poznam to uplne rovnako...tie rana su hrozne...pozdravujem, pekne veci pises :) a fakt, dik, ze si mi pripomenula, ze treba ist spat... brú!
Dajú sa oči zatvoriť aj za volantom, ale nie dosnívať. Alebo dosnívať navždy. Nepríjemná predstava, za volantom snívať...
sasanka, ďakujem :-)
wabt, veď som nesnívala!:-) To len tá pekná predstava...
silviah, peknučká metafora, že "ránu ... zase raz budem ... ťažko odpúšťať, že mi berie posteľ". :)
P.S.
... a o tej nedosnívanej romanci by sa viac nedalo, hm?
:-) Hogo, Ty si normálny provokatér.
Nedalo. .-)
silvi, hogo a provokatér??? ... nikdy v živote!?!
Veď ani neviem, čo to znamená, že "provokatér"... ;(
Nevysvetlíš, hm?
P.S.
No tú nedosnívanú romancu by som si rád vypočul...
:-))))))))))
A ešte aj nemiestne zvedavý!
silvi, ak vravíš 'nemiestne', tak to som na tú romancu zvedavý dvojnásobne ;)
(a mimochodom, som rád, že si na hoga nezanevrela, som sa veru trochu bál...)
Zverejnenie komentára