štvrtok, októbra 25, 2007

Z čriepkov dňa...

Kým s vážnymi tvárami zaujato písali, prezerala som si 
skoro prázdne, neosobné a veru nie veľmi čisté steny
ich triedy. Na hluchom pozadí veľkého prázdna
z trochu vysokej polohy na všetkých hľadela úzka
nástenka.
Pripestrá na môj vkus.
O chvíľu pritiahla opäť môj zrak. Pestrá, ale farby
sú mäkké, teplé.
Zrazu si uvedomím, že vidím slnko, listy stromov,
slimáka, slona, lienku, kruh s ušami, kvapku, hviezdy
a hviezdičky najrôznejších tvarov. Z týchto veselo
uprataných farebných "postieľok" na mňa hľadia
milé deťúrence. Ich identitu prezrádzajú bizarné písme-
ná poukladané do krstných mien. Usmievam sa. Môj
pohľad skĺzol dolu. I oni sa usmievajú. Na tvárach
mäkký výraz malého spokojného dieťaťa.
Mladučkí dospelí vo chvíli nečakaného prekvapenia.

7 komentárov:

piko povedal(a)...

pekné, milé, páči sa mi, že detúrence si dokázali tak úžasne oživiť tú špinavú stenu a zároveň vyjadriť vzájomnú súdržnosť a silu kolegtívu

Silviah povedal(a)...

:-) piko, presne to urobilo dojem aj na mňa.

Femma povedal(a)...

peknučký post - ako aj tá nástenka, vidno, že máš tie deťúrence rada!

Silviah povedal(a)...

Mám, femma, to mám. :-) Len škoda, že všetci učitelia nie sú takí ako Ty a tie "deťúrence" to potom veru nemajú ľahké.

wabt povedal(a)...

Kus dieťaťa je v každom z nás, aj mňa láka maľovanie... keď prestanem s blogovaním, začnem maľovať (asi)... :)

Silviah povedal(a)...

wabt, no a potom tie obrázky môžeš uverejňovať. :-)
Škoda by bolo, keby si prestal blogovať.

wabt povedal(a)...

silviah, tvoj názor má u mňa veľkú váhu... :)