Jarná eufória

Vonku je konečne modrá obloha a na nej slnko, ktoré už aj hreje (sláva!). Naša fenka si hovie na teplej dlažbe vo svojom výbehu v záhrade, ani náhodou nepomýšľa na azyl vo vykúrenej garáži (už sme tam aj tak vypli radiátor) a zrejme sa chystá stráviť pod holým nebom aj noc.
Pred chvíľou som dočítala ostrovankin najnovší skvost a je mi fajn. Sedím a premýšľam. Len tak. Nad článkami v blogoch, nad tým, ako na ne reagujú pravidelní aj náhodní čitatelia i nad tým, čo obe strany vedie k aktivitám (tých prvých k písaniu, tých druhých k čítaniu a reakciám). Všelijaké myšlienky sa mi roja v hlave, no nepustím ich na monitor. Cítim sa v akejsi nadnesenej, príjemnej letargii. Som rada, že môžem čítať v blogoch, páči sa mi, že autori občas so mnou komunikujú a ak chcem, môžem sem-tam niečo aj napísať do blogu vlastného (aj keď tu už tá komunikácia trošku viazne).
Jednoducho sa cítim príjemne.