"Tá staršia pani z domu oproti má psychické problémy?", pýta sa moja mama, keď som jej vyšla na ulicu pomôcť s odpratávaním zimného nánosu zo škár medzi chodníkom a cestou pred naším domom.
"Nie, prečo?"
"Volala ma z okna k sebe a pýtala sa, či som tu nevidela niekoho podozrivého. Vraj jej zo skrine ukradli peniaze a doklady."
Z obchodu práve prichádzala druhá suseda. Mama sa obracia so svojou pochybnosťou na ňu. Suseda zostáva zaskočená. Vtom prichádza auto - vnuk "poškodenej" susedy - a už aj ona sama vychádza na ulicu s nešťastným výrazom na tvári a so zúfalými slovami: "Bože, čo budem robiť? Ukradli mi všetky peniaze a doklady. V peňaženke mám len 700 korún a penzia príde až na budúci mesiac!" Stále celkom neveríme, no vnuk objavil v izbe odtlačky topánok - na ráme okna, na koberci, pri skrini. Predsa je to pravda!
Bijú sa vo mne dva pocity: - úľava, že suseda je psychicky v poriadku (až na ten momentálny šok) a smútok z toho, čo sa jej stalo. A ešte jeden: obava, až úzkosť, že ktosi si našu ulicu a jej zvyky dobre odpozoroval.
Neskoro popoludní prišla polícia. Jedno malé výjazdové auto, jedno väčšie - s technikou. Ktovie, či budú rovnako úspešní ako ten pozorovateľ?
Aj takto sa niekedy môže začať jar.
streda, marca 22, 2006
Nie vždy sa jar začína dobre
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
Vidím, že táto téma do jarnej romantiky ostatných akosi nezapadla.
Aj to je životná realita. Z tej krutejšej strany. Alebo ľahostajnejšej.
Zájde slnko a potom trafia aj sem.
Obávam sa, že podvody a krádeže len málo súvisia s ročnými obdobiami.
To máš pravdu.
Ibaže táto príhoda má s príchodom jari predsa len čosi:
-stala sa a ráno v prvý jarný deň
-suseda intenzívnejšie vetrala (dlhšiu dobu, takže nezostala v "prednej" izbe, ale odišla do kuchyne) práve preto, že konečne sa ukázalo slnko a bolo teplejšie.
Zverejnenie komentára