Dnes nás bolo päť aj pol (povedané ľudovými ústami) a ešte k tomu sa vonku zasa fajn oteplilo. Slnko dotieralo cez polosklopené žalúzie a vyhliadka na serióznu prácu malá - len jedna komplexná správa. "Bože, baby, vychutnajme si to, také dlho už nebude!" Tak sme vychutnávali. Káva v rákoši, aj dobré koláče z hodov. A témy našich profesionálnych činností sme preberali len tak - nonšalantne - ústne.
A dvere otvorené!
Klop, klop, klop - ťažko doliehali údery "unavených" podpätkov obyvateľky jednej z kancelárií na našej chodbe. Potom sa objavil trup a pohľad. Ale ten bol! Akože ´ale vám je!´ ´No je. Aj sa cítime trochu previnilo´. O chvíľu to isté klop, klop, klop, len z opačnej strany. A opäť ten pohľad (aj s nejakým akože blahosklonným komentárom). Po asi dvanástom klop, klop, klop v poradí (podotýkam, že časové rozpätie medzi jednotlivými klopklopkami nebolo veľké), sme zatvorili dvere. Nebudeme predsa dráždiť ťažko pracujúcich. Ešte asi zo dva razy podpätky vyklopali svoju serenádu a potom už nič.
Správa je napísaná, zajtra ju ešte "učešem" a o pár dní - topiac sa v realite "nevediac, kam a čo skôr" - s blaženým vzdychaním budem spomínať na pár dní sladkého skoroničnerobenia. S troškou sebakritického pocitu viny.
pondelok, augusta 14, 2006
Ešte sú dovolenky...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
silvia, od roboty aj kone dochnú. Snáď nechceš byť jedna z nich :-)
germa, to je teda rýchlosť!
A jasné, že zdochnutý kôň nie je lákaván predstava. :-)
silvia, všetko by bolo ok, ja len nerozumiem tomu tvojmu pocitu viny :)...
skôr dotyčná klop..klop.. by mala mať pocit viny za prihlúple komentáre :)
:-)))
Ale, mia, veď vieš, ako to chodí.
Vyzerali sme tam ako babky na trhu. A to nebýva normálne zvykom. Pravdupovediac, ani nám to nevadilo. Vychutnávali sme. :-)
A ten komentár bol len jeden. Potom už len pohľady. A nakoniec sme zavreli dvere (ako som už písala).
Zverejnenie komentára