Stretla som sa so zaujímavými ľuďmi. Orientačný bod, ktorý ich dnes zviedol dohromady, vnímali každý po svojom. Minimálne z dvoch uhlov pohľadu. Cieľ bol rovnaký, motivácia rozdielna - majú to na svedomí tie dva uhly pohľadu.
Nie je podstatné, o čo išlo. V tejto chvíli mi skôr víri mysľou, čo všetko môže náhoda vyniesť na svetlo: - dobrá vôľa a presvedčenie o profesionálnej zdatnosti vyrobili lapsus. Nie taký veľký, aby ovplyvnil situáciu, no ani taký bezvýznamný, aby sa len tak hodil za hlavu.
Predpokladám, že na jednej strane priniesol rozčarovanie (aspoň mierne, no možno aj väčšie), na strane druhej rozpaky a pocit viny.
Asi chvíľku potrvá, než sa hladina ustáli. Aj keď rozkolísanie sa pravdepodobne objaví len v hlbinách. Neviditeľné, ale bude tam.
streda, mája 24, 2006
Nečakané hlodá najhlbšie
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
fíha, vyzerá to na napätie v kolektíve, či sa mýlim?
Ale kedeže, germa. KOlektív je O.K. a nemá s tým nič spoločné.
Silvia, áno, k drvivej väčšine nedorozumení medzi ľuďmi dôjde práve v dôsledku iného uhla pohľadu na jeden a ten istý problém....
Vlastne ide o to, aby oba uhly pohľadu resp. námietky voči tomu druhému boli prezentované prijateľným, nie agresívnym, konfrontačným a ubližujúcim spôsobom..
a hlavne tak, aby to ten druhý dokázal pochopiť..
aj keď nedôjde ku zhode, tak aspoň bude absentovať pocit krivdy a nepochopenia.. a život ide v pohode ďalej..
Máš pravdu, mia. Len tentoraz nešlo o námietky. Zašarapotila sebakritika. Ukázalo sa, že nebola namieste a všetko je v skutočnosti úplne opačne.
Neuveriteľné. Až to skoro šokuje. No o to viac endorfínov sa vyplavuje. :-)
Zverejnenie komentára