utorok, mája 09, 2006

Spomienka

Tá nekonečnosť mora
vo vlnách všetky priania nesie.
Pri mori môžeš snívať,
do piesku kresliť svoje siete.

More si spieva, duní,
aj šumí lastúrovú pieseň.
Azúr a smaragd nesú
tu lásku, tam radosť, tam tieseň.

Široká krása bez dna
ponúka slzy, úsmev, báseň.
Chýbaš mi, moje more.
Nezmizne z mysle k tebe bázeň.

6 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

silvia, zasnívala som sa .... hneď zrána
more však nie je len oázou pokoja, vie riadne upozorniť na svoju nekonečnú silu..

w-abt povedal(a)...

More je moje. Dá sa opísať na tisíc spôsobov. Vďaka za pripomenutie minulosti i budúcnosti...

Marián Križovenský povedal(a)...

Silvila: more je večná inšpirácia. Škoda, že ho máme tak ďaleko. Musíme si často hľadať iné zdroje inšpirácie :-)

Silviah povedal(a)...

mia, veru vie. Ale ja som pri ňom zažila len príjemné chvíle.

dan, rada pripomínam ľuďom pekné veci.

maroško, zdrojov inšpirácie je nekonečno (ako vody v mori). Pre mňa je more spomienkou na krásne obdobie, ktoré som v jeho bezprostrednej blízkosti prežila. Chýba mi, to ale neznamená, že by som smútila. Rada spomínam na všetko, čo obohacuje. A rada sa vraciam - vo fantázii i v realite.

Jara Hribiková povedal(a)...

...kresliť do piesku siete... to je veľavravné

Silviah povedal(a)...

:-)
bubu, tie moje mali uloviť krásne mušle a pohodovú atmosféru.
Ale máš pravdu, je to veľavravný obraz (básne nepíšem/e len pre seba a o sebe).