Tá nekonečnosť mora
vo vlnách všetky priania nesie.
Pri mori môžeš snívať,
do piesku kresliť svoje siete.
More si spieva, duní,
aj šumí lastúrovú pieseň.
Azúr a smaragd nesú
tu lásku, tam radosť, tam tieseň.
Široká krása bez dna
ponúka slzy, úsmev, báseň.
Chýbaš mi, moje more.
Nezmizne z mysle k tebe bázeň.
utorok, mája 09, 2006
Spomienka
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
silvia, zasnívala som sa .... hneď zrána
more však nie je len oázou pokoja, vie riadne upozorniť na svoju nekonečnú silu..
More je moje. Dá sa opísať na tisíc spôsobov. Vďaka za pripomenutie minulosti i budúcnosti...
Silvila: more je večná inšpirácia. Škoda, že ho máme tak ďaleko. Musíme si často hľadať iné zdroje inšpirácie :-)
mia, veru vie. Ale ja som pri ňom zažila len príjemné chvíle.
dan, rada pripomínam ľuďom pekné veci.
maroško, zdrojov inšpirácie je nekonečno (ako vody v mori). Pre mňa je more spomienkou na krásne obdobie, ktoré som v jeho bezprostrednej blízkosti prežila. Chýba mi, to ale neznamená, že by som smútila. Rada spomínam na všetko, čo obohacuje. A rada sa vraciam - vo fantázii i v realite.
...kresliť do piesku siete... to je veľavravné
:-)
bubu, tie moje mali uloviť krásne mušle a pohodovú atmosféru.
Ale máš pravdu, je to veľavravný obraz (básne nepíšem/e len pre seba a o sebe).
Zverejnenie komentára