Nebeský sused

Veľká zlatá guľa. A nazerá cez okno rovno na môj comp. Čo si to dovoľuje?
Nie, ja sa nehnevám. Naopak. Je krásny ten plnoštíhly Mesiac. A takto - v bezstarostnej zvedavosti som ho tuším ešte nikdy nezaregistrovala. Bol tu skôr, než sa zotmelo. Okolo neho bolo všetko jasno modré. Potom sa azúr ukryl do tmavého atramentu a zlatá guľa iba viac rozsvietila. Požičala zlatého trbletu aj tmavomodrému poľu. Je to vážne pekné. A cez záclonovú dekoráciu aj trošku bizarné.
Tuším sme sa dnes stavili. Teda ja a Mesiac. Kto dlhšie vydrží v takmer nezmenenej pozícii. Páči sa mi naše momentálne susedské konverzovanie: On sa rozžiarene mlčky díva, ja pobavene aj obdivne "zírám" a moje myšlienky spriadajú rozhovor.
Kto by si pomyslel, že dnes večer budem debatovať s Mesiacom?
Tú stávku vyhrá on. Nemôžem predsa zneužívať prirodzené zákonitosti a čakať, kým za mňa vyhrá zemská rotácia. A aj keď sa mi z jeho zlatého odlesku nechce (normálne ma fascinuje), v pivnici práve skončila svoju užitočnú činnosť pračka. Tak idem vyvesiť jej voňavý obsah do záhrady. Nech mu môj sused z oblohy požičia trochu svojho zlata.
A zajtra, keď budem blúzky a košele kradnúť slnku, nájdem si v záhyboch mesačný odkaz.
Dúfam, že nebude pršať!