piatok, apríla 21, 2006

Aj slová sú dôležité.

Ráno kráčam ešte takmer tichou ulicou. Len vtáky v korunách stromov sú už na plný úväzok v činnosti. Predomnou kráča dvojica - mladučká mama a asi štvorročné chlapča. "Asi do škôlky", prejde mi mysľou. Vykračujú pomerne rezko, no nie je to únavné tempo. Mládenček drží v pravej ruke modrú krabičku so sladkým mliekom, ľavou sa drží mamy. Idú bez slova. V jednej chvíli mama pustí malú rúčku, aby si odhrnula vlasy z čela. Potom hneď nežne prejde dlaňou po chrbte synka a opäť skryje jeho dlaň vo svojej. Tichá symbióza. Zabočia do škôlky a ja o pár desiatok metrov do dverí veľkej administratívnej budovy.
Cestou k výťahu sa pýtam sama seba. "Prečo sa nerozprávali?"
A každej mame by som najradšej potichu pošepla:,Nedaj si ujsť ani minútu z tých, čo môžeš stráviť v dôvernom rozhovore so svojimi ratolesťami. Tie ranné - cestou do škôlky, keď nad hlavami v zeleni švitoria veľkí aj malí operenci - by mohli byť kúzelné.,

5 komentárov:

germa povedal(a)...

silviah,niekedy stačí, keď tú malú rúčku nežne držíme vo svojej a hladkáme a ten malý pokladík to cíti, že je nám spolu dobre a sme tu pre neho....
btw. ráno v mrazivom vzduchu pre deti nie je dobré sa nahltať studeného vzduchu :-(
Ale tak krásne nežne si to napísala - máš na mňa úžasne ukľudňujúci účinok...

Silviah povedal(a)...

Germa, nebolo zima, len tí dvaja sa ponáhľali. Bolo zjavné, že idú v pohode, len tie slová akosi nešli. Možno sa ešte nestačili celkom prebrať do nového dňa. Ale ten detský štebot by rozprávkovo dotváral ranný vtáčí koncert. Vieš, tej mame sa veľmi hovoriť nechcelo, ale možno o pár rokov jej to bude ľúto.
A mám radosť, že ten ranný príbeh si prežila tak citlivo so mnou. Aj keď len sprostredkovane. :-)

hogofogo povedal(a)...

germa, ako vravíš, rozhovorom je aj to držanie drobnej rúčky, aj to nežné pohladenie dlaňou po chrbte synčeka. takýto rozhovor bez slov vydá niekedy za viac než kopa slov hoc aj dôverného rozhovoru. :)
silviah, tak krásne si to popísala, len mi ľúto bolo, že ti tam ten rozhovor tak veľmi chýbal... ;(((

et007 povedal(a)...

O chvíľu idem von, dnes deti do škôlky nejdú, tak si budem všímať dôchodcov a babky na trhu. O čom ráno rozprávajú. Tržnica je taký malý svet, tam stretneš kopu známych a ráno nechýbajú úsmevy a pozdravenia a niekedy aj pár slov k tomu.
Rodičia a deti, to je malý svet sám pre seba. Sú naladený na jednu strunu a zvonku niekedy nie je vidieť, prečo práve mlčia. Na druhej strane, cesta skoro ráno do škôlky asi nie je pre dieťa nič príjemné.

Silviah povedal(a)...

hogo, wabt, tí dvaja boli obraz pokoja, pohody.
Hogo, nie že by mi tam ten rozhovor až tak veľmi chýbal. Ako hovorím, bolo vidno, že všetko klape. Len by tú rannú (pravdepodobne pravidelnú)etapku dňa obohatil. A možno práve preto sa mi tam pýtal, že naň boli nerušené podmienky. :-)