sobota, apríla 29, 2006

Nechaj sa dúhou ukradnúť

Nedá mi neriecť nič,
no bežné slová nejdú poskladať,
myšlienok aby niť
ušila, čo chce povedať.

Skladáš si lásky, smiech
i smútok zo dňa masky zbavený.
Ja lepím verše, hriech
ponechať rozlet znavený.

Spínanie rúk a ston
nepustia bolesť plynúť ďaleko.
Strom, dúha, ba i zvon
ukradnú jej ťa. Vysoko.


(Venujem ostrovanke)

5 komentárov:

Marián Križovenský povedal(a)...

Pekné, ako si sa nechala inšpirovať inou básňou. Dúfajme, že takých vzájomných inšpirácií tu zažijeme ešte mnoho.

Silviah povedal(a)...

Je tu zo všetkých strán príjemná spoločnosť. Takže iste.

os povedal(a)...

ďakujem :)

Silviah povedal(a)...

Ja Tebe tiež.

Anonymný povedal(a)...

je velmi pekna.......=)