štvrtok, apríla 20, 2006

Dar mať za čo ďakovať

Príjemný podvečer. Tichý, plný radostného pokoja. Ako z kníh Tajovského či Timravy.
Vonku v záhrade si vybíjajú svoje sadovnícke vášne moja teta s ujom - teda premieňajú našu väčšiu časť záhrady na oddychový raj, naša fenka im spoza tují, čo jej nasadili okolo výbehu, dáva štekotom najavo, že čoskoro na nich nebude spoza tej zelene vidieť. Ja oddychujem - prišla som z práce dosť neskoro, nastrela na večeru pre všetkých a teraz si krátim čas relaxom pri blogu, kým prídu.
Cez husté záclony pracovne pomaly sadá dnu večer. Deň plný činností bez predelu (plynúcich v slede ako voda v bystrine) sa chystá zložiť sa do odpočivárne. Pokojne mu hľadím do tváre a vravím (v myšlienkach): "Bol si opäť fajn. Bohatý na prácu i dobrých ľudí. Vďaka."

6 komentárov:

et007 povedal(a)...

Je prekvapujúce, že dnes niekto číta Tajovského, alebo Timravu...

Silviah povedal(a)...

Obrazy Tajovského a Timravy sú oživením predstáv ešte zo študentských a skorých učiteľských čias. :-)
Skutočné - dnešné - sú len tie reflexie práve končiaceho končiaceho dňa.

mia povedal(a)...

silvia, nehľadám v tomto tvojom článku žiadne skryté významy, normálne sa nechávam unášať tou pohodou, ktorá z neho prýšti a pokorou, ktorou vzdávaš hold obyčajným všedným radostiam, ktoré sú nám dané, a ktoré mnohokrát berieme za samozrejmosť. A oni až takou samozrejmosťou nie sú..

mia povedal(a)...

a ešte by som dodala:
schopnosť ďakovať za dary, ktoré nám život ponúka, je ukrytá v srdci. Neštastný človek, ktorý to srdce nevie otvoriť..

germa povedal(a)...

tak o takejto pohodičke som mala čítať včera večer.... ale aj dnes za ňu ďakujem.

Silviah povedal(a)...

mia, naozaj tam žiadne skryté významy nie sú. Je to len o tom, čo je tam napísané. Ako si to povedala? - "pokorou, ktorou vzdávaš hold obyčajným všedným radostiam..." - Ty máš vážne dar nájsť hlavičku klinca.

Germa, ja ďakujem Tebe.